Svedčia o tom aj vykopávky na Pustom hrade nad Zvolenom, kde archeológovia našli dve hracie kostené kocky z 13. stor., pričom vtedy hra s kockami patrila k cirkvou neschválenej aktivite. Takýchto kociek na Pustom hrade našli od roku 1992 už 18. V rámci Slovenska je to jednoznačne najviac.
„Pre porovnanie, posledný publikovaný súpis hracích kociek z nášho územia bez započítania nálezov z Pustého hradu uvádza celkovo len 14 kociek. A to z lokalít ako hrad Devín, Trenčiansky hrad, Spišský hrad, Šarišský hrad,“ uviedol vedúci archeologického výskumu na Pustom hrade Ján Beljak. Hra s kockami sa na našom území udomácnila zrejme vďaka starým Rimanom. „V stredoveku to už bola bežná hra, ktorá sa hrala nielen pre zábavu, ale aj pre peniaze,“ priblížila etnologička Katarína Nádaská.
Je teda pochopiteľné, že hracie kocky nachádzajú archeológovia na území Slovenska najčastejšie práve na hradoch. „Obľubovali ju páni aj poddaní, no kto viac hral, nemôžeme jednoznačne povedať. Vieme však, že táto hra patrila k cirkvou neschválenej aktivite, keďže v Uhorsku v roku 1279 cirkevná synoda v Budíne hru s kockami spolu s inými zakázala,“uzavrel Beljak.
Katarína Nádaská, etnologička
Z pohľadu cirkvi hazardné hry boli považované za ťažký hriech a práve preto sa ich snažila zakázať. Už v stredoveku totiž mnohí hráči prepadli hráčskej vášni a prehrali pole, dom či celý statok. Aj napriek zákazu vznikali tajné herne alebo miestnosti v rámci hostinca či krčmy, kde sa schádzali hráči a holdovali svojim nerestiam aj naďalej. Takže ako vidíme, aj napriek rôznym zákazom sa hazardné hry udržali do súčasnosti.
Najstaršia hazardná hra
- prvé kocky sa začali objavovať už v kamennej dobe
- základné pravidlá jej dali starovekí Egypťania
- kocky s obľubou hral aj rímsky diktátor Gaius Július Caesar
- cisár Marcus Aurelius Commudus dokonca zriadil kasíno, kde sa hra pravidelne hrala
