Kabínu majstra tak rozšíri od leta ďalší slovenský futbalista. Nepríde do neznámeho prostredia. „Som z toho hotový. Ešte stále neverím. Je to veľký a významný krok mojej kariéry. Mal som aj iné ponuky, ale chcel som sa vrátiť domov. V mojej hierarchii je Slovan vždy na prvom mieste. Nič by na tom nezmenil ani prípadný záujem Realu Madrid,“ povedal David s úsmevom pre Nový Čas.
Sága futbalového rodu Hrnčárovcov je tak belasými farbami naplnená. Dres historicky najúspešnejšieho slovenského klubu si v sezóne 1964 – 1965 obliekal Davidov starý otec Viliam, ktorý zomrel pár mesiacov pred narodením svojho vnuka. Hráčov otec Norbert, dnes tréner, pôsobil na Tehelnom poli šesť rokov.
David prešiel v Slovane všetkými vekovými kategóriami, ale do áčka sa nedostal. Herne i strelecky žiaril najmä v B-tíme. „V doraste som príliš nevynikal. Preto som putoval na hosťovanie do Interu. Ten ma poslal preč. Skončil som v Karlovej Vsi. Potom si ma zobral pod krídla tréner béčka Ján Kozák mladší a pod jeho vedením som začal napredovať,“ spomína Hrnčár.
Strelec piatich jesenných gólov a autor siedmich asistencií práve odtiaľ pozná dosť chalanov, ktorí medzitým poskočili k seniorom. „Najviac Greifa, Strelca či Laczka. Káder sa od môjho odchodu príliš nemenil.“ Od leta ho čaká životná výzva. „Urobím maximum, aby som sa presadil v tvrdej konkurencii. Na jar nepoľavím. Chcem prísť do Slovana pripravený na 110 percent,“ vyslovil želanie.
