Kabínu majstra tak rozšíri od leta ďalší slovenský futbalista. Nepríde do neznámeho prostredia. „Som z toho hotový. Ešte stále neverím. Je to veľký a významný krok mojej kariéry. Mal som aj iné ponuky, ale chcel som sa vrátiť domov. V mojej hierarchii je Slovan vždy na prvom mieste. Nič by na tom nezmenil ani prípadný záujem Realu Madrid,“ povedal David s úsmevom pre Nový Čas.
Sága futbalového rodu Hrnčárovcov je tak belasými farbami naplnená. Dres historicky najúspešnejšieho slovenského klubu si v sezóne 1964 – 1965 obliekal Davidov starý otec Viliam, ktorý zomrel pár mesiacov pred narodením svojho vnuka. Hráčov otec Norbert, dnes tréner, pôsobil na Tehelnom poli šesť rokov. „Pekný futbalový príbeh. Dedo by sa určite veľmi tešil a otec je tiež šťastný.“
David prešiel v Slovane všetkými vekovými kategóriami, ale do áčka sa nedostal. Herne i strelecky žiaril najmä v B-tíme. „V doraste som príliš nevynikal. Preto som putoval na hosťovanie do Interu. Ten ma poslal preč. Skončil som v Karlovej Vsi. Potom si ma zobral pod krídla tréner béčka Ján Kozák mladší a pod jeho vedením som začal napredovať,“ spomína Hrnčár.
Strelec piatich jesenných gólov a autor siedmich asistencií práve odtiaľ pozná dosť chalanov, ktorí medzitým poskočili k seniorom. „Najviac Greifa, Strelca či Laczka. Káder sa od môjho odchodu príliš nemenil.“ Od leta ho čaká životná výzva. „Urobím maximum, aby som sa presadil v tvrdej konkurencii. Na jar nepoľavím. Chcem prísť do Slovana pripravený na 110 percent,“ vyslovil želanie.
