Život týchto zvierat totiž nie je v Kolumbii prirodzene regulovaný tak ako v ich domovskej Afrike. Ich zvyšujúci sa počet môže byť v Kolumbii rizikom pre ekosystémy, v ktorých žije rad ohrozených druhov, či pre miestnych obyvateľov, ktorých živobytím je rybolov. Regulovať tamojší počet hrochov kastráciou je navyše ťažké, sú totiž veľmi agresívne, pripomenul v pondelok denník The Washington Post.
Podľa denníka El Espectador experti z niekoľkých univerzít v Kolumbii a Mexiku vlani varovali, že ak Kolumbia čoskoro nepríde na úspešnú stratégiu regulácie hrochov, bude ich mať v roku 2039 asi 1500. Teraz sa ich počet odhaduje na osem desiatok. Pri zrode ich populácie boli pritom len tri samce a jedna samica, ktoré si ilegálne priviezol s ďalšími exotickými zvieratami vrátane žiráf či slonov na svoj ranč narkobarón Escobar. Potom, čo Escobara v roku 1993 zastrelila polícia, bola väčšina jeho zvierat odvezená do zoologických záhrad.
Hrochy sa ale dostali do voľnej prírody, kde našli oproti svojmu africkému domovu raj. V Kolumbii ich totiž neohrozujú ich prirodzení nepriatelia, ako levy či krokodíly, ani extrémne suchá či lovci. Hrochy si tak v kolumbijskom dažďovom pralese užívajú osviežujúce vody rieky Magdaleny a ďalších vodných tokov. Niektorí miestni obyvatelia ich považujú za maskotov a turistom predávajú tričká a suveníry s obrázkami týchto hrubokožcov. Na mieste niekdajšej Escobarovej súkromnej zoo v mestečku Puerto Triunfo je teraz zoologická záhrada a zábavný park, kde chovajú tiež niekoľko hrochov.
Ekológovia však varujú, že nárast hrošej populácie vo voľnej kolumbijskej prírode môže za pár rokov ohroziť ekosystémy aj pripraviť o živobytie rad miestnych obyvateľov. Napríklad v departmente Magdalena je niekoľko ekosystémov s rozličnou flórou a faunu, v ktorých žije aj množstvo ohrozených druhov, okrem iného tapír juhoamerický, kapustniak širokonosý, tamarin bieloruký či papagáj ara. Niektoré zvieratá v regióne sa živia rovnakými rastlinami ako hrochy, iným zase hrozí, že ich agresívne hrochy vyženú z ich teritória. Nepriamo nebezpečné sú aj hrošie výkaly, ktoré síce klesajú ku dnu riek a jazier, kde fungujú ako kvalitné hnojivo; to ale môže viesť k premnoženiu vodných rias a baktérií, ktoré z vody potom odoberajú viac kyslíka a ďalších živín, čím ohrozujú život miestnych rýb. A tie sú živobytím pre miestnych rybárov.
