Tak vyzerá na začiatku tohto roka boj s koronavírusom v Belgicku, ktoré sa v posledných týždňoch dostala z dna európskych štatistík až medzi najmenej postihnuté krajiny. Koniec obmedzení ale podľa úradov aj tak stále nie je na dohľad. Bruselské ulice sú v šedivom januárovom dni vyľudnené, lebo v Belgicku stále platí povinnosť práce z domu pre všetkých, ktorí takúto možnosť majú. Okrem obchodov, ktoré začínajú s povianočnými výpredajmi, je najrušnejšie v improvizovaných testovacích centrách, ktorých tu vyrástli desiatky a v posledných dňoch majú naponáhlo.
Belgicko začalo od prelomu roku organizovať povinné testovanie zadarmo pre všetkých ľudí, ktorí sa vracajú z rizikových krajín, teda väčšiny zahraničných štátov. Do testovacích stredísk mieria napríklad desaťtisíce zamestnancov európskych inštitúcií alebo Belgičania, ktorí trávili dovolenku pri mori v južných krajoch. "Máme teraz asi viac práce, predtým chodili ľudia väčšinou kvôli kontaktu s nakazenými, teraz pribudlo cudzincov, ktorí sa vracajú zo svojich krajín," povedal ČTK zdravotník vykonávajúci odber v mobilnej budove v blízkosti sídla Európskej komisie.
Po Belgicku podobných centier vyrástol v posledných dňoch rad, okrem iného na letiskách či veľkých železničných staniciach. Bruselská radnica navyše najala desiatky kontrolórov, ktorí preverujú, či ľudia dodržujú povinnú sedemdňovú karanténu po návrate. K tej patrí popri teste po príchode aj druhý test na konci týždňa. Ešte pred dvoma mesiacmi sa Belgicko spolu s Českom radilo k najhorším štátom v Európe. Na začiatku roka však 11-milionová krajina registruje priemerne okolo 1500 nových prípadov denne, zatiaľ čo v Česku je tento údaj oveľa vyšší. Podľa dát Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) patrí teraz Belgicko medzi štáty s najmenším počtom novo nakazených na obyvateľa.
Úrady zvolili rázny prístup už v čase, keď v decembri plnili médiá informácie o tajných hromadných večierkoch. Polícia sprísnila tresty a účastníkom párty môže zabaviť auto, organizátorom zase dať pokutu až 4000 eur. Ďalším dôležitým prvkom sú všadeprítomné rúška, ktoré tu aj na uliciach nosí väčšina ľudí. Na rušnejších miestach človeka bez zakrytej tváre prakticky nevidíte. Belgicko pritom s rúškami na jar začalo výrazne neskôr ako štáty strednej a východnej Európy a za prvú vlnu pandémie zaznamenalo z celého kontinentu najvyšší počet covidových úmrtí na obyvateľa.
Ľudia si však na rúška zvykli a väčšina ich nosia už od konca leta, hoci sú povinné len tam, kde sa bližšie stretávajú s ostatnými. "Dávajú ich dole až doma. Myslím, že sa tá trocha nepohodlia oplatí," povedala ČTK na jednej z bruselských električkových zastávok matka dvoch detí Sylvia Lalaniová, ktorá svojich potomkov práve zobrala zo školy. Tam tento týždeň nastúpili všetci žiaci materských a základných škôl po dvojtýždňových vianočných prázdninách - na rozdiel od niektorých iných krajín belgická vláda drží od septembra školy otvorené. Názory na to, či deti prispievajú k šíreniu vírusu, sa medzi belgickými epidemiológmi rôznia. Úrady však rozhodli, že prípadné uzavretie škôl bude až posledným krokom po obmedzení všetkých ďalších aktivít.
Naproti tomu reštaurácie či kaviarne zostávajú bez klientov už od konca októbra a ich majitelia čím ďalej hlasnejšie volajú po zrušení zákazov. Vláda bude o ďalšom postupe rokovať v piatok, minister zdravotníctva Frank Vandenbroucke však návrat k normálnej prevádzke vylúčil. "Čísla idú stále dobrým smerom, za čo treba ľuďom poďakovať, pretože ukázali disciplínu a solidaritu pri dodržiavaní ťažkých a bolestivých opatrení," povedal minister v pondelok stanici RTL. Dodal však, že k uvoľňovaniu reštrikcií je potreba, aby priaznivý trend ešte nejakú dobu vydržal a nepodpísali sa na ňom oslavy Vianoc a konca roka, ktoré sa na pandemických krivkách prejavia až v najbližších týždňoch.
