Majitelia pred časom však získali od vlády 70-tisíc eur a tak sa mohlo začať s obnovou. Posledný pamätník Teodor Berecz (90), ktorého otec tam bol správcom, už ani neveril, že sa dožije opravy bývalého sídla šľachticov. V októbri 2019 ostali obyvateľom Oždian len oči pre plač. Stačila polhodina a z chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je opradená zaujímavou históriou, ostali po ničivom požiari len múry.
Majiteľ, ktorým je Bystrická dopravná spoločnosť, získal od ministerstva kultúry dotáciu 70-tisíc eur. S prácami na severozápadnej časti strechy začali koncom septembra. „Ide o 100 metrov, kde jedno krídlo končí vežičkou,“ uviedol starosta Ján Matej. Na streche je hotový krov, robí sa latovanie a následne sa zakryje, 90 percent prerábky je už hotovej.
Za dotáciu sa zastrešila len tretina kaštieľa a zvyšok sa podľa starostu zrejme provizórne prekryje. „Statik vybral to najlepšie, čo sa ešte zachrániť dá,“ doplnil Matej s tým, že chcú ministerstvo kultúry požiadať o ďalšiu dotáciu na opravu.
Chcú ho navštíviť
Z čiastočnej prerábky má okrem starostu radosť aj niekto ďalší. „Požiar mu veľmi uškodil. Keď som videl, ako ho ničia plamene, bolo mi do plaču. No teraz mám konečne dôvod na radosť. Už som ani neveril, že sa opravy môjho kaštieľa, ktorý mám každý deň pred očami, dožijem,“ hovorí posledný pamätník Teodor Berecz (90).
Rodine baróna ho v roku 1926 znárodnili a potom prešiel pod správu obce, ktorá ho predala len za necelých 70-tisíc eur. Historická nehnuteľnosť, ktorá je spájaná s levočskou bielou paňou, odvtedy niekoľkokrát zmenila majiteľa a bola aj v realitke na predaj za 350-tisíc eur. Následne s kaštieľom mali majitelia smelé plány a chceli v ňom vybudovať kongresové centrum. Všetko však zmaril obrovský požiar.
Hrad pochádzal pravdepodobne zo začiatku 14. storočia. Zvyšky hradu boli vstavané do renesančného kaštieľa, ktorý v polovici 18. stor. prestavali. Posledným majiteľom kaštieľa bola rodina baróna Luzsénszkeho. Medzi svetovými vojnami bol v kaštieli kláštor uršulínok a istý čas aj meštianska škola.
Neskôr prešiel pod správu obce. Spája sa s ním aj postava Juliany Korponaiovej, známej ako levočská biela pani. Narodila sa okolo roku 1680. Príbeh levočskej bielej pani zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai. Juliana je v celých uhorských dejinách prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady, za ktorú ju 25. septembra 1714 v Rábe popravili. Jedna z legiend hovorí, že je pochovaná v parku pri ožďanskom kaštieli.
