Ľudia ho poznali pod rôznymi názvami. Od roku 1890 niesol meno po panovníkovi Františkovi Jozefovi, po vzniku samostatného Československa to bol Štefánikov most a po druhej svetovej vojne sa zmenil na Most Červenej armády, ale od roku 1990 o ňom obyvatelia Bratislavy nehovoria inak, ako o Starom moste. V stredu to bolo presne 130 rokov od jeho slávnostného otvorenia.
Celková dĺžka pevného oceľového mosta cez Dunaj, ktorý umiestnili na pilieroch z kameňa dovezeného z Devínskej Novej Vsi, bola približne 459 metrov. Jeho výstavba trvala 16 mesiacov a náklady na stavbu sa vyšplhali na dva milióny zlatých. Pri slávnostnom otvorení nechýbal vtedajší cisár František Jozef I. Svoju funkciu plnil most až do konca druhej svetovej vojny, keď ho vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská.
Bolo to však márne, lebo už o pár mesiacov neskôr sa začala výstavba nového mosta v réžii Červenej armády. Znie to neuveriteľne, ale až do roku 1972 to bol jediný bratislavský most cez Dunaj. „V každej dobe mal iné pomenovanie, no pre súčasnú generáciu je známy iba ako Starý most. Tento názov sa udržal najdlhšie a je jednoduchý,“ vraví etnologička Katarína Nádaská.
Zároveň vysvetľuje, že od vzniku Mosta Apollo nie je potrebný na cestnú dopravu. „Momentálne si myslím, že dobre spĺňa svoj účel. Je to krásna a romantická prechádzka v každom ročnom období,“ myslí si Nádaská a dopĺňa, že na petržalskej strane sú blízko park Sad Janka Kráľa a divadlo Aréna.
Ako s ním išiel čas
- 1889 - začiatok výstavby mosta
- 30. december 1890 - otvorili ho a pomenovali po vtedajšom cisárovi Františkovi Jozefovi I.
- 3. apríl 1945 - ustupujúca nemecká armáda ho zničila
- 1945 - vojaci Červenej armády postavili za pol roka nový most
- november 2013 - začali sa práce na demontáži mosta
- 8. júl 2016 - po moste začali premávať električky
