Neobávate sa, že sa aj diváci už zjednodušili a vyberú si iba tú zábavu?
Viete si predstaviť človeka, ktorý by stále jedol iba bryndzové halušky? Pestrosť je podstatná, nielen v jedle. Viem, že väčšina divákov, ak si nevyberie niečo z televíznej ponuky, tak televízor vypne a radšej sa venuje niečomu inému. Napríklad knihe.
Ktoré obdobie zo svojho hereckého života považujete za najzaujímavejšie?
To, ako sa vyvíja kariéra herca, je vždy závislé od toho, aké má možnosti a príležitosti. Pred mnohými rokmi nebolo toľko televízií ani iných médií. Dnes sa mi zdá, že všetkého je azda aj priveľa a sme akýsi presýtení. V tých časoch sme robili pre televíziu veľa inscenácií, boli to tie známe a slávne bratislavské pondelky. Mali obrovskú popularitu a odozvu aj v Česku. My, herci, sme vtedy mali veľa krásnych príležitostí zahrať si vo skvelých produkciách. Dnes máme tiež možnosti, pretože sa dabuje veľa filmov, televízie vyrábajú množstvo seriálov… V každom období, ktoré som prežil, je niečo krásne a milé, na čo rád spomínam. Teraz si uvedomujem, aký je čas dôležitý a uvážim si, čomu ho venujem.
Keď už ste spomenuli časy minulé, tak mi nedá neopýtať sa na hviezdy tej doby. Staršia generácia divákov zvykne konštatovať, že sa minuli časy velikánov z tých čias, že dnešní mladí herci už nie sú ako oni. Často to však konštatujú iba na základe toho, čo vidia v televízii, nemajú skúsenosť z divadla. Zdá sa aj vám, že nemáme dostatok výrazných hereckých osobností v mladej a strednej generácii?
Dlhé roky som učil herectvo mladých adeptov. Celá generácia dnešných hercov v strednom veku boli moji žiaci. Je to presne tak, ako ste povedali, divadlo je iný rozmer a herca treba vidieť hrať naživo. Áno, obdobie šesťdesiatych rokov, keď sme chodievali do SND, to boli famózne časy. Obdivovali sme herecké výkony aj inscenácie. Ako som však už povedal, v našej profesii vždy všetko závisí od príležitostí. Veľkú úlohu zohráva, akú rolu herec dostane, aký je kvalitný text. Ak sa to podarí, zažiari aj mladý kolega. Herecké špičky sú v každom období, rovnako ako aj priemerní herci. Bolo to tak v šesťdesiatych rokoch, a je to aj dnes. Ja sa mladých kolegov vždy zastávam, pretože je to kolobeh. Keď my odídeme, nastúpia na naše miesto a budú dobrí. V herectve je dôležité aj, my tomu hovoríme, mať nažité. Rokmi sa v hercovi ukladajú skúsenosti, pocity a až vekom ich dokážete zužitkovať.
Ste rodený Bratislavčan, celý život žijete v tomto meste. Nikdy ste nezatúžili vymeniť rušné mesto za pokojný vidiek?
Rušné mesto človek rád vymieňa za pokojný vidiek vtedy, keď má chalupu, alebo keď je spätý s pôdou. Moja profesia je ale neúprosná na čas. Keď máte šestnásť predstavení v mesiaci, často aj cez víkendy, tak sa na chalupu vlastne nedostanete. Vlastnili sme chalúpku, ale museli sme ju predať, bolo v nej veľa problémov, vyžadovala si veľkú rekonštrukciu a na to nebol čas. Prírodu máme s manželkou radi, túžime do nej chodiť, sme hubári. Uvidíme, čo bude neskôr, Nie je všetkým dňom koniec.
Viete si predstaviť deň, keď prestanete hrať a stane sa z vás odpočívajúci dôchodca? Čomu sa plánujete venovať?
Neviem veru, či je to vôbec možné, prestať hrať. Kedysi dávno sme sa na túto tému rozprávali s Mariánom Labudom. Povedal som mu: Marián, ja si neviem predstaviť, že niekedy pôjdem do dôchodku. Vieš, čo urobím? Nahrám si potlesk a každý večer, keď pôjdem spať, tak sa pekne v pyžame postavím, pokloním sa a pustím si ten potlesk. Aby mi to nechýbalo a aby som bol spokojný. On sa na tom vtedy veľmi smial. Myslím si, že v našej profesii našťastie môžeme pracovať dlho, pokiaľ je to možné. Teraz som dostal krásnu postavu v novom seriáli TV JOJ, budem hrať primára na urgentnom príjme. Hádam sa takýchto pekných príležitostí ešte pár ukáže a ja sa ešte budem môcť venovať herectvu.
Všetci veríme, že už nie je ďaleko deň, keď sa budeme môcť vrátiť do normálneho života bez rúšok a epidemiologických opatrení. Na čo sa najviac tešíte?
Ja už si to ani neviem predstaviť. Samozrejme, že sa teším, že konečne budem vidieť úsmevy na tvárach ľudí.
