V rozhovore pre agentúru SITA a portál Webnoviny.sk to uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská. V rámci medializovaných trestných káuz začalo niekoľko obvinených spolupracovať s políciou (bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník alebo bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó). Advokáti iných obvinených osôb však často napádajú takzvaných "svedkov kajúcnikov" s tým, že za účelom zaručenia si beztrestnosti chcú poškodiť ich klientom.
„Ono to nie je také jednoduché, že niekto len niečo povie a na základe toho sa zrazu začnú veľké razie, zadržania osôb a návrhy na väzobné stíhanie. Každá tá skutočnosť musí byť niečím podložená a musí byť overená,“ zdôraznila Kurilovská. Ďalšie dôkazy podľa nej musia spolu s výpoveďou svedka tvoriť „mozaiku, kde všetko do seba zapadá“ a kde neexistujú dôvodné pochybnosti, aby bolo vznesené obvinenie. „Je to určitý podporný dôkaz, z ktorého potom získavame ďalšie dôkazy,“ uviedla.
Zároveň Kurilovská pripomína, že spolupracujúci obvinený je silný inštitút, v rámci ktorého môže byť obvinenému dokonca zastavené trestné stíhanie. Od zavedenia tohto inštitútu ho podľa nej sprevádzali polemiky. „Či predsa nie je vhodnejšou cestou ustanovenie len podmienečného zastavenia trestného stíhania alebo výrazné uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu, respektíve ako poľahčujúce okolnosti v rámci spolupráce. V aplikačnej praxi sa v prevažnej miere uplatňuje podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pri ktorom je možné stanoviť skúšobnú dobu dva až 10 rokov,“ vysvetlila s tým, že konečné rozhodnutie je na dozorovom prokurátorovi. Dodala, že na základe výpovedí spolupracujúcich obvinených sa podarilo rozložiť množstvo organizovaných a zločineckých skupín.
