To, čo zažíva jeho mama počas nekonečných šícht v nemocnici, zverejnil na facebookovej stránke Nekŕmte nás odpadom. Prečítajte si príbeh ženy, v ktorej koži by ste zaručene nechceli byť. Text je venovaný všetkým, ktorí stále zľahčujú situáciu.
"Toto je moja mama, lekárka v COVID zóne. Za posledných päť dní slúži tretíkrát.
Predstavte si, že žúrujete každý druhý deň 24 hodín vkuse. Od siedmej hodiny ráno do siedmej rána nasledujúceho dňa. A teraz si predstavte, že to nie je ‘ženy, víno, spev’, ale skafandre, pľúcne ventilácie, absolútne vyčerpanie. A všadeprítomná smrť. Nie taká, ako keď o nej počujete v správach alebo čítate na facebooku. Hrozná ale vzdialená. V jednom momente pacienta vyšetrujete a o hodinu je mŕtvy. A vy len môžete cynicky skonštatovať, že sa aspoň uvoľnilo miesto pre ďalsieho pacienta v kritickom stave. Pretože v týchto vypätých situáciách nie ste len lekárom ale aj logistom.
24 hodín, počas ktorých sa snažíte spraviť všetko, čo je vo vašich silách na záchranu životov v podmienkach slovenských nemocníc. Nedostatok lôžok, nedostatok personálu, nedostatok materiálu, pleseň na stenách. Zima taká, že ak máte lepšiu službu a podarí sa vám na pár minút si v noci ľahnúť, musíte sa jednou rukou držať radiátora, aby ste nezamrzli. Keď sa vám z toho zapáli ramenný kĺb a nemôžete dvihnúť ruku, do ochranného obleku vám pomáhajú ďalší dvaja ľudia. Oddych sa nekoná.
Pacienti na smrteľnej posteli vám tvrdia, že COVID neexistuje? Smutná realita týchto dní.
Ste hladní, kožu za ušami máte vydratú z neustáleho nosenia rúška a osem hodín ste neboli na toalete? Žiaľ, zo skafandra sa v týchto dňoch prakticky nevyzlečiete.
Ste na pokraji svojich fyzických aj mentálnych možností a potrebujete si oddýchnuť? Ľutujeme, voľno nie je možné čerpať.
Toto je moja mama, nevládze. Prosím, buďme všetci zodpovední. Ide (aj) o (jej) život!"
