Prezradil nám, že aký vzťah má so svojou mamou a prečo sa krátko po 40-tke rozhodol vydať knihu o sebe.
S Katkou Koščovou ste boli známy medializovaný pár. Je medzi vami ešte nejaká iskra, keď sa stretnete?
Naše stretnutia sú vždy super a rád s ňou trávim čas. Myslím si, že sme sa rozišli ukážkovo, a nezostala v nás žiadna zášť ani hnev. Keď som v štúdiu v Prešove, kde často nahrávam a potrebujem si prevetrať hlavu, tak zbehnem k nim do Kukovej. Dobre si rozumiem aj s Katkiným manželom a s ich deťmi.
S mamou chodievate na dovolenky, kraľuje vášmu instagramu, máte výnimočný vzťah. Bolo to tak vždy?
Môj vzťah s mamou sa zmenil. Keď som bol tínedžer, bol som veľmi vzdorovitý a chcel som viac pozornosti. Hneval som sa na ňu, že bola s otcom, napriek tomu, že nebola šťastná. Staral som sa do dospeláckych záležitostí. Veľa vecí som pochopil až v dospelosti. Ona ma však stále podporovala a vždy hovorila vetu: „Miroslav, ak to budeš veľmi chcieť, tak sa ti to podarí.“
Nikdy vám nehovorí Miro?
Volá ma Miroslav, lebo sa jej páči kráľ Miroslav z rozprávky o Pyšnej princeznej. (smiech)
Po rokoch vydávate nový album pre dospelých Milujem život svoj...
Veľa ľudí si to myslí, že som sa odklonil od detskej tvorby, ale skutočnosť je taká, že som sa pred šiestimi rokmi odklonil od hudby pre dospelých. Poviem pravdu, že nikdy predtým som nezažil také stavy, ako pri odozve od detských fanúšikov. Veľa ľudí sa dostalo k mojej tvorbe cez deti, ani nevedia, že niekedy som spieval pre dospelákov. Teraz som sa len k tomu vrátil a som úplne šťastný! Neznamená to, že už nebudem robiť detskú tvorbu, len som mal potrebu rozprávať o veciach, ku ktorým som dospel a potreboval som ich dať von.
Fanúšikom ste dali pod stromček okrem CD aj knihu. Prečo ste sa rozhodli tak skoro memorovať?
Keď prišli za mnou s ponukou napísať o mne knihu, tak som to najskôr odmietol, pretože som si povedal, že nie som taký starý. Potom mi autorka Monika Macháčková vysvetlila, že to bude kniha rozhovorov, a že jej príde moja životná cesta zaujímavá. Je to úprimná kniha, kde veľmi otvorene rozprávam o tom, ako to u nás doma vyzeralo, ako som vyrastal, ako som všetko vnímal a cítil. Niektorí hovoria, že je inšpiratívna.
Máte vôbec ešte nejaký nesplnený sen?
Neviem. Kedysi som si myslel, že dokonalé šťastie je dosiahnuť niečo veľké. Tak veľmi som sa chcel dotknúť neba, a keď som sa dotkol hviezd, tak som bol smutný, že mi šťastie vôbec nepriniesli. Zistil som, že to, čo som celý čas hľadal, som mal celý ten čas pri sebe. Obyčajné ľudské srdce, kde sa to všetko začína. Aj, že jazvy na ňom sú odrazom toho, že dokážem milovať, a nemal by som prestať... Nesnívam už o veľkých veciach, ale zameral som sa na obyčajné ľudské gestá, ktoré som si doteraz hlúpo nevšímal, a tie robia môj život pekným. Nehovorím, že nikdy nepôjdem na dovolenku na Maldivy, teraz ale majú pre mňa význam iné veci. Možno by som chcel mať niekedy domček v prírode, ktorý si vizualizujem s veľkými oknami, kde si dám ráno čaj a pozerám do lesa. To by sa mi páčilo.
