Má prirodzenú dlhú bielu bradu a vlasy. Zapísal sa aj do slovenskej knihy rekordov ako najdlhšie slúžiaci Mikuláš. Aj tento rok napriek pandémii išiel medzi deti a telesne postihnutých, aby im vyčaril úsmevy na tvárach. Mikulášske balíčky však rozdával bez rúška, lebo ako skutočný profesionál dostal od štiavnického Domova sociálnych služieb výnimku.
Do červeného kostýmu sa prezlieka už od svojich 17 rokov. Obdarovací rituál, keď mu deti výmenou za sladkosti povedia básničku, nechcel vynechať ani teraz. „Zvlášť tento rok je to dôležité, pretože všade zúri korona a deti sa na mňa vždy tešia,“ povedal Miroslav, ktorý navštívil Domov sociálnych služieb v Banskej Štiavnici.
„Dal som si ušiť aj červené rúško, ale nakoniec som ho nemusel mať, lebo som dostal výnimku. Tieto deti totiž veria na Mikuláša a o toto kúzlo sme ich predsa nemohli pripraviť,“ vysvetlil s tým, že hustú bradu si už neoholil dva roky. O týždeň však plánuje zájsť k holičovi. Ako najdlhšie pôsobiaci Mikuláš prešiel od socialistického deda Mráza až do dnešnej podoby klasického biskupa s drevenou berlou.
„Keď som bol mladý, napadlo mi potešiť dievčatá. Dal som si červené tepláky, vyrobil som si masku Mikuláša a daroval im hrušky a jabĺčka. Za odmenu som dostal bozk na líčko a tak sa to všetko vlastne začalo,“ prezrádza usmievavý deduško. Počas svojej kariéry zažil rôzne nezvyčajné situácie. Dokonca si o nich mysleli, že s čertom prepadli banku.
„Pani za priehradkou si môjho verného čertíka Bertíka pomýlila s lupičom a zavolala na nás políciu. Našťastie sme len pár minút predtým obdarovali balíčkom aj mužov zákona, takže nás hneď spoznali,“ smeje sa Miroslav. Za toľké roky už obdaroval nespočetné množstvo detí. Nevynechal ani bábätká v pôrodnici. „Veľmi sa mi páči, keď sa najmenším pri mne rozžiaria očká a objaví sa im úsmev na tváričkách. Rozdávam radosť a to je pre mňa najkrajšou odmenou,“ zakončil Miroslav.
