Najbližší termín, ktorý sa v tejto súvislosti skloňuje, je až 8. január. Ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (46) totiž na Ústrednom krízovom štábe neprešiel návrh, ktorý by žiakov vrátil do lavíc ešte pred vianočnými prázdninami. Prečo dostal stopku plán, na ktorom sa podieľal aj uznávaný odborník Vladimír Krčméry?!
Zúfalá situácia pre deti aj rodičov. To, že dištančné vzdelávanie nemôže nahradiť klasickú výučbu, hovoria učitelia, psychológovia aj samotní žiaci. Svetlom na konci tunela mal byť návrat do škôl 30. novembra. Tento návrh ale neprešiel a ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi stroskotal aj plán, ktorý počítal s návratom pred vianočnými sviatkami.
„Do 23. decembra chcem priniesť nový plán, ktorým by sa žiaci druhého stupňa a stredných škôl mohli vrátiť 8. januára,“ vysvetlil Gröhling. O zamotanej situácii hovorí aj jeho stranícky šéf Richard Sulík. „Keď raz niekto nechce, tak v kuse si vymýšľa nejaké dôvody. Ale my nemôžeme naše deti nechať tak dlho doma, to je jednoducho nezodpovedné,“ povedal Sulík.
Nepočúvali odborníkov?
Minister zdravotníctva Marek Krajčí po rokovaní ÚKŠ uviedol, že súcití so všetkými rodičmi. Napriek tomu stopnutie návratu považuje za dobré rozhodnutie. „Pán minister sa nezhostil dobre tejto úlohy. Z ministerstva školstva bola požiadavka, aby sme zasaturovali zdravotníkov, a to nie je jednoduché,“ povedal na margo Gröhlingovho plánu Krajčí. Premiér Igor Matovič však, naopak, tvrdí, že on návrat do školských lavíc nebrzdí a rozhodol sa konať na vlastnú päsť.
„Rozhodol som sa to zobrať do vlastných rúk a otvoríme pilotne niekoľko škôl, aby som ukázal, že sa dá. Už ma nebaví počúvať výhovorky,“ uviedol na tlačovke s tým, že otvoriť by sa mali aj zariadenia v jednom meste, ktoré však nechcel špecifikovať, a aj súkromá škola, ktorú navštevujú jeho dcéry. „Matovič nemá zabezpečiť školu len pre svoje deti, ale pre všetky,“ reagovala na premiérovu iniciatívu strana Hlas.
Krčméry o pláne
S návratom do škôl pomáhal ministrovi školstva aj uznávaný infektológ Vladimír Krčméry. „Návrh považujem za dobrý, je ale dôležité, v akej atmosfére bol navrhnutý,“ obhajuje Krčméry Göhlingov plán, ktorý pripomienkoval. Za epidemiológov bol na krízovom štábe len hlavný hygienik Ján Mikas.
Nezúčastnila sa na ňom ani detská lekárka Elena Prokopová, ktorá je jeho súčasťou. „Som už tri týždne chorá, takže sa k tomu návrhu neviem vyjadriť,“ uviedla. Ako sa teda zdá, deti sa stali rukojemníkmi politickej roztržky medzi dvoma vládnymi stranami.
Prezidentka bije na poplach
So súčasnou situáciou nie je spokojná ani hlava štátu Zuzana Čaputová. Aj ona číta situáciu tak, že ani v tomto prípade nejde o racionálne rozhodnutie, ale politický boj. „Teraz nie je čas na politické spory, deti sa potrebujú vrátiť do škôl. Ak majú žiaci zostať ďalšie týždne doma len preto, že vláda nenašla spoločné riešenie dôležitého problému, nie je to dobrá správa,“ napísala na socialnej sieti.
Materiál bol starostlivo pripravený
- Návrh obsahoval rozsiahle testovanie detí aj rodičov na dobrovoľnej báze. Jednou z alternatív bolo pustiť do prezenčnej výučby len pretestované deti z nenakazených rodín, a tú druhú časť, teda deti a rodiny, ktoré by sa nechceli pretestovať, učiť ako dosiaľ, dištančne. Materiál bol starostlivo pripravený, obsahoval prvok masívneho testovania, bol konzultovaný aj s pediatrami, infektológmi a so štatistikmi.
To, že scenár neprešiel hneď od budúceho týždňa a vstúpi do reality asi až po novom roku, nie je určite v dôsledku jeho nekvality. Je za tým atmosféra, v ktorej sa zadal, a predkladal. Tá sa zmenila. Zadanie bolo v čase, keď nám počty padali po plošnom testovaní, a realizácia jeho predloženia prichádza v atmosfére, keď sa nám zastavil tento pokles a plnia sa nemocnice a pribúdajú nakazení zdravotníci.
Deti sa potrebujú vrátiť do škôl
Zuzana Čaputová, prezidentka SR
- Teraz nie je čas na politické spory, deti sa potrebujú vrátiť do škôl. Napriek obrovskej snahe rodičov a učiteľov dištančné vzdelávanie nie je plnohodnotná alternatíva vyučovacieho procesu. Na každom dni v škole záleží, lebo každý jeden deň bez školy neznamená len vzdelanostnú rezervu, ale aj absenciu sociálnych kontaktov a podnetov potrebných na správny psychický vývoj.
Potrebujeme preto s najväčším úsilím hľadať spôsob, ako vrátiť deti do škôl čo najskôr tak, aby zároveň nedošlo k zhoršeniu epidemickej situácie. Pre verejnosť nie je podstatné, koho plán krízový štáb či vláda podporí. Ak majú žiaci zostať ďalšie týždne doma len preto, že vláda nenašla spoločné riešenie dôležitého problému, nie je to dobrá správa.
