„Dovážala sa v sáčkoch, u nás sa už len miešala, ale chutila výborne. Koláče sa piekli u nás, no podľa talianskej receptúry. Okrem koláčov tu nebolo nič slovenské, všetko pochádzalo z Talianska vrátane alkoholu,“ dodala dôchodkyňa. Na prácu v Carpane spomína len v dobrom. „Nedochádzalo tam k žiadnym bitkám, nechodili tam ani ožrani. Ani si nepamätám, že by sme museli niekedy niekoho z podniku vyhadzovať. Schádzali sa tam väčšinou tí istí ľudia, poznali sme sa prakticky ako rodina,“ povedala.
Návšteva kaviarne bola roky neodmysliteľnou súčasťou nedeľných prechádzok každého Košičana. A už vtedy k nim chodili všetci ľudia z vyššej spoločnosti, ale aj z televízie. Stala sa vyhľadávanou destináciou hercov, umelcov či športovcov. V Carpane dokonca hostili aj prezidentov Václava Havla a Rudolfa Schustera. Najviac jej však v pamäti utkvel košický Schöne Náci. Bol to miestny veštec a písmoznalec Apík, vlastným menom Karol Pohanka († 85). „On tam bol dennodenne. Išlo o veľmi zhovorčivého pána, niekto by povedal, že bol aj trošku dotieravejší. Veľmi často sa totiž nechával pozývať, lebo nemal až toľko peňazí. Pamätám si, ako tam ľuďom veštil z fotiek. Všetci ho ale mali radi, neodmysliteľne patril do nášho inventáru,“ zhodnotila Drahoslava.
Legendu nespoznala
Košičanka v Carpane pracovala vyše pol roka. Ako to už v živote chodí, vydala sa a odišla na materskú. Neskôr pokračovala ako barmanka a hospodárka v popredných košických hoteloch. Naposledy bola vo vnútri Carpana ešte pred nežnou revolúciou. Keď sa kaviareň rozhodla navštíviť koncom novembra 2020, vo vnútri ju ani nespoznala. „Dnes je tu viac sedenia a vyzerá to oveľa luxusnejšie. Je to veľmi pekne prerobené, vidím, že zvýšili aj stropy. Pôsobí to tu veľmi elegantne, páči sa mi to. Prvý dojem som mala ale taký, ako keby som vošla niekde úplne inde. Asi aj preto, lebo vo vnútri je úplne prázdno, keďže je pandémia. Ja si spomínam na Carpano preplnené hosťami,“ zakončila Drahoslava.
Reštauráciu zachovajú
Vychýrená prevádzka na Hlavnej ulici v Košiciach sa zatvorila v pondelok. Stalo sa tak po jej odpredaji zo súkromného vlastníctva do rúk Maďarskej republiky, konkrétne Generálneho konzulátu Maďarska. Podľa konzulátu bude budova slúžiť hlavne diplomatickým účelom, ale podľa zámeru ministerstva zahraničných vecí a obchodu, konajúceho v mene maďarského štátu, sa má reštauračné zariadenie, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, zachovať.
