Do podpisovania zmluvy sa však rýchlo nehrnie a chce si počkať na správnu príležitosť: "Chcem si nájsť takú cestu, čo ma bude baviť, bude mať svoju úroveň a prinesie mi radosť."
Päťdesiatšesťročný skúsený kormidelník priviedol Gruzínsko do finále baráže o EURO 2020, jeho zverenci však prehrali v rozhodujúcom súboji doma so Severným Macedónskom 0:1 a slovenský kouč bezprostredne po zápase avizoval koniec na lavičke. Mužstvo ešte viedol v dueli Ligy národov s Arménskom (1:2), no po ňom sa jeho päťročné účinkovanie pri gruzínskej reprezentácii skončilo. Spolu s ním zavŕšili pôsobenie pri gruzínskej reprezentácii aj jeho slovenskí asistenti Boris Kitka, Jozef Kontír a kondičný tréner Roman Švantner. Weiss viedol Gruzínsko od marca 2016 a v 47 zápasoch mal bilanciu 16 výhier, 15 remíz a 16 prehier. Kontrakt mu mal pôvodne vypršať 31. decembra 2020.
"Bol to už vabank, či odídem úspešný alebo neúspešný. Chýbal nám jeden gól navyše, prehrali sme 0:1 s Macedóncami. Pracoval som tam päť rokov, čo je dosť dlhá doba v trénerskej kariére i v živote. Neodišiel som ako úplný víťaz, ale myslím si, že sme tam zanechali dobrú stopu a život ide ďalej. Neodišli sme ako hrdinovia, ale s čistým svedomím," uviedol.
Weissa mrzelo, že v rozhodujúcom zápase nemohli jeho tímu pomôcť diváci, ale uvedomuje si, že situácia v čase pandémie koronavírusu je ťažká pre všetkých: "Bohužiaľ, teraz je ťažká doba pre všetkých a aj šport si to odnáša. Hrá sa bez divákov, stratila sa tá emócia. Sám som to teraz zažil. V rozhodujúcom zápase sme museli hrať bez divákov a nezvládli sme to. Tí ľudia nám chýbali. Diváci sú na medzinárodnej scéne veľmi potrební a na reprezentačnej úrovni snáď najviac. V tomto je to veľmi smutné, ale ja verím, že o pár mesiacov sa situácia zlepší, nájde sa vakcína, porazíme koronavírus a ľudia sa vrátia na štadióny."
Weiss viedol pre príchodom do Gruzínska tri roky kazašský Kajrat Almaty, predtým trénoval Slovan Bratislava, Artmediu Petržalka a štyri roky slovenskú reprezentáciu, s ktorou postúpil na MS 2010 do JAR. Teraz by sa chcel opäť vrátiť na klubovú scénu.
"Keď ste päť rokov reprezentačný tréner, tak máte dosť času rozmýšľať o všetkom, pretože tých zápasov je cez rok málo. Ja som žil doma na Slovensku, nie v Gruzínsku, takže som bol prakticky doma pri rodine a cestoval som len na zápasy a sústredenia a keď to bolo potrebné. Chcem sa vrátiť na klubovú úroveň, no uvidíme, aké budú ponuky, pretože trénerov je milión, ale dobrých klubov nie je veľa, takže človek si niekedy nemôže vyberať. Chcem si nájsť takú cestu, čo ma bude baviť, bude mať svoju úroveň a prinesie mi radosť," dodal.
