Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, ktorá sa odvolala na výpovede utečencov prichádzajúcich do južného Sudánu. Jeden z nich pre AFP uviedol, že ľudia, ktorí sa snažia dostať do Sudánu, sa musia vyhnúť hlavnej ceste a "prechádzať poľami tak, aby ich nezbadali vojaci".
Nemenovaný sudánsky bezpečnostný úradník potvrdil, že v posledných dňoch zaznamenali pokles počtu utečencov z Etiópie.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tvrdí, že od 4. novembra, keď eskaloval konflikt vo federálnom štáte Tigraj ležiacom na severe Etiópie, ušlo do Sudánu 42.651 ľudí.
OSN vo svojej najnovšej správe označila situáciu v štáte Tigraj za kritickú.
Predseda etiópskej federálnej vlády Abiy Ahmed sa vo štvrtok zaviazal, že otvorí cestu na prepravu humanitárnej pomoci do Tigraja a bude spolupracovať s OSN a ďalšími humanitárnymi agentúrami pri pomoci ľuďom v núdzi.
Abiy však súčasne nariadil etiópskej armáde, aby spustila "konečný útok" na metropolu štátu Tigraj - mesto Mekele. Rozkaz prišiel po tom, ako ešte v nedeľu Abiy, držiteľ vlaňajšej Nobelovej ceny za mier, dal ozbrojencom Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) ultimátum, aby do 72 hodín zložili zbrane. Protivládni ozbrojenci však jeho požiadavku odmietli.
TPLF spolu s ďalšími povstaleckými zoskupeniami v roku 1991 viedol vzburu proti Mengistu Haile Mariamovi, vodcovi dočasnej vojenskej správy socialistickej Etiópie (derg). Následne TPLF dominoval v etiópskej politike, a to až do roku 2018, keď sa premiérom stal Abiy.
Abiy po nástupe do funkcie oznámil rozsiahle politické reformy. Tie mu síce vyniesli Nobelovu cenu za mier, ale viedli k marginalizácii TPLF vo vládnej koalícii. TPLF neskôr koalíciu opustil a v septembri v štáte Tigraj zorganizoval miestne voľby ako prejav vzdoru proti federálnej vláde. Tá následne reagovala vyslaním vládnej armády do vzbúreneckého regiónu.
