Je mladý, vždy dobre naladený a počas prvej i druhej vlny pandémie bol nasadený v prvej línii boja proti COVID-19. Po mesiacoch pomoci pacientom sa s ochorením musel popasovať aj MUDr. Stanislav Lányi, lekár interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce.
Covid-19 si nevyberá, neraz ochorejú aj samotní zdravotníci. Tak to bolo aj v prípade lekára Stanislava, ktorý podľa vlastných slov zistil, že má covid, keď v jedno októbrové ráno prestal cítiť chuť jedla. Okamžite bolo jasné, kde sa mohol nakaziť. "Určite v práci. Ľudia, s ktorými sa stretávam vo voľnom čase, z nich nebol nikto pozitívny. V práci už vtedy bolo viacero zamestnancov, taktiež pacientov. Najväčšia epidemiologická anamnéza dnes je jednoznačne nemocnica," vysvetľuje lekár, ktorý ale mal to šťastie, že sa ho týkal miernejší priebeh.
"Musím povedať, že strata zmyslu chuti je fakt nepríjemná, chvíľami ma to robilo depresívnym, podráždeným a nervóznym. Stalo sa to z ničoho nič, z minúty na minútu, akoby mi niekto prerezal chuťovú dráhu.
Nebolo to postupné strácanie chuti. Úplne rovnako sa mi asi po 7-8 dňoch vrátila, tiež z ničoho nič. Okrem toho bola dosť výrazná únava, ako pri chrípke, prvé 3 dni som nonstop spal," uvádza s tým, že aj teraz už po takmer mesiaci je stále nadmerne unavený, spavý, nikdy sa tak unavene necítil. Počas ochorenia ho navyše škrabalo v krku, mal zahmlený hlas, výtoky z nosa, výrazné štípanie očí. Typické príznaky ako horúčku a suchý dráždivý kašeľ nemal vôbec.
Z pohľadu zdravotníka ho prekvapilo jediné. Stratu chuti opisuje ako nezabudnuteľný zážitok v tom negatívnom zmysle slova. "Už od nejakého 3. – 4. dňa som sa cítil v podstate celkom fajn. Únava už nebola taká výrazná, jediné, čo ma trápilo, bola tá chuť. Človek v tých momentoch premýšľa, kedy sa mu vráti, a či vôbec. Je popisované, že väčšine pacientov sa chuť do 4 týždňov vrátila," dodáva.
Podľa lekára z Bánoviec je to jednoznačne ochrana dýchacích ciest. Teda chrániť si nos a ústa, nakoľko sa vírus prenáša hlavne vdýchnutím výlučkov z kašľa a kýchania. "Netreba však zabúdať na oči, aj tento prenos je možný, ak si oči pretrieme kontaminovanými rukami. Treba teda dôsledne dbať aj na hygienu rúk. Predmety, ktoré mohli prísť do styku s infekciou, by sme mali vyčistiť, dezinfikovať.
Potom je to tiež dodržiavanie karantény, izolácia chorých. Vo všeobecnosti sú to teda štyri veci – oči, nos, ústa, ruky," uzatvára lekár v rozhovore s hovorkyňou skupiny AGEL SK Martinou Pavlikovou.
