Nielen, že čas medzi dvoma vlnami pandémie využil na živé koncertovanie, ale vydal aj nový album, ktorým prerušil niekoľkoročnú tvorivú krízu. Navyše si s 8-ročným synom Markusom zopakoval, čo sa za mladi naučil.
Niekoľko rokov vás trápila autorská bezmocnosť zmiešaná s obavami, že už nikdy nespravíte vlastné piesne. Ako sa to zlomilo?
Je to paradoxné a bude sa zdať, že si vymýšľam, ale keď ma môj priateľ, fotograf Majo Hirc, fotil na obal knihy textov, mal so sebou v štúdiu v ateliéri malého psa. A poprosil ma, či by som bol taký milý a nechal sa s ním odfotiť. Súhlasil som. Keď mi potom ukázal tú fotku, chytila ma za srdce. Rozhodol som sa, že urobím album, ktorý sa bude volať Hodina medzi psom a vlkom. A aj som to splnil. Je to naozaj skvelý pocit mať zase vlastné skladby.
Ako dlho vám to trvalo?
Mne štyri dni, producentovi a aranžérovi Petrovi Grausovi asi mesiac.
