Najväčší priestor v ňom má mudrujúci taxikár, ktorého siahodlhé texty sa musí učiť herec Dano Heriban (40). Rozprávali sme sa s ním o náročných nočných šichtách, politike a politikoch, aj o tom, aký je smutný dnešný život.
Keď som ešte vlastnil dvadsaťročné telo, bol som presvedčený, že som veru „nočný vták“. Pri troch deťoch a po štyroch krížikoch, mi ale nakrúcanie v noci už spôsobuje problémy... Cítim to na sebe. Zaujímavé je pre mňa hlavne pozorovať, ako funguje v nočných hodinách pri nakrúcaní hlava... Svieti, aj zhasína. (smiech)
Pumpa je postavená na dialógoch vás a Michala Kubovčíka, respektíve na vašich dlhých monológoch. Znamená pre vás doslova rekordné množstvo textov, ktoré sa musíte každý týždeň učiť? Zažili ste už niečo, čo by sa tomu vyrovnalo?
Súvisí to veľmi úzko s predchádzajúcou otázkou... V nočnom čase treba zvládnuť také kvantum textov, materiálu a situácii, aké som v žiadnych iných projektoch, či už v divadle, alebo pri filmovačkách, nezažil. A, samozrejme, že scenár je horúci, keďže reagujeme na veci dokonca v deň, keď sa udejú.
Vaša postava zastupuje nás, Slovákov... Nakoľko sa vy sám stotožňujete s tým, čo taxikár Dano hovorí?
Ak máte na mysli, či zdieľam politické názory a životné postoje postavy Dana v Pumpe, v krátkosti to vyjadriť neviem. Našťastie, postava nie je plochá a jej názory sa vyvíjajú. Ako naša spoločnosť. Sú slová, s ktorými dokážem potichu súhlasiť, a sú také, s ktorými v tejto spoločnosti a s ľuďmi s podobným názorom výsostne nesúhlasím a bojujem za nápravu v ich, našom myslení.
