Povodie Hornádu, Hnilca a ich prítokov totiž neustále vytvára na hladine a brehoch pohyblivú stoku odpadu. Smetisko zmizne vďaka slovenskému pilotnému projektu s nornými stenami a recykláciou naplavenín.
Predseda združenia Jozef Kojecký potvrdil, že prebehli už rokovania s poslancami NR SR aj riaditeľmi závodov z povodia Hornádu a Hnilca, ktoré najviac znečišťujú Ružínsku priehradu. Riešiť chcú príčiny, nie následky. Ako prezradil, konečným cieľom je turistika v krásnej prírode vrátane cykloturistiky či splavovania nádrže, pričom megaatrakciou by mohlo byť bivakovanie v korunách stromov.
Momentálne však venujú viac pozornosti vybudovaniu norných stien prakticky v každej spádovej obci, a najmä pri osadách. „Peniaze z environmentálneho fondu na to sú a aj keď tých stien bude treba až sto, oplatí sa to. Toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, preto nie je problémom ich postaviť aj bez súhlasu samospráv a my to budeme koordinovať. Samozrejme, za priamej účasti miestnych ľudí, ktorí si navyše privyrobia. Zároveň bude každému jasné, kto je pôvodcom znečistenia a samotný odpad sa stane celkom zaujímavou surovinou,“ naznačil šéf združenia. Mal na mysli to, že ďalšou časťou toho istého projektu je tzv. cyklická ekonomika. „V už fungujúcej prevádzke v Čani pri Košiciach spracujú tieto plasty, odpad z dreva i triedený komunálny odpad a vyrobia sa z toho tvárnice, odvodňovacie žľaby, zámková dlažba alebo betónové platne. Získanie tohto odpadu je podmienené aktívnym prístupom samotných osadníkov, v mnohých prípadoch práve znečisťovateľov, ktorí budú na tom zbere finančne zainteresovaní a zvýši sa tak aj lokálna zamestnanosť,“ vysvetlil. Predpokladá sa, že takto ubudne znečistenie až o 80 percent. „Veríme, že poslanci tento projekt schvália v parlamente a už budúcu sezónu sa dočkáme toho, aby bola Ružínska priehrada čistejšia a krajšia,“ dodal.
Na čo sa dá recyklovaný odpad využiť:
obrubníky
odvodňovacie žľaby
zámková dlažba
protihlukové steny
zatrávňovacie tvárnice
