Vieme takýto vývoj ešte zabrzdiť a zmeniť?
Vieme, no musí prísť generácia, ktorá to zmení. Náznaky tu sú, ľudia oceňujú prejav prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá symbolizuje niečo nové, čo tu veľmi dlho nebolo. Kultivovaný, neagresívny prejav, ale nie prejav prázdny. Ľudia nerezignovali, stále hľadajú. Je tu obrovská objednávka pre slušnú politiku ako službu občanom. Bohužiaľ, vždy, keď sa objaví v politike niekto, kto má integritu a nekradne, tak nemalá časť súčasnej aj minulej politickej elity sa naňho zameria, aby ho zlikvidovala vo verejnom priestore rôznymi očierňovacími kampaňami.
Prečo to podľa vás tak je?
Poviem to veľmi brutálne. Pretože politická elita, ktorá prišla do politiky nie preto, aby slúžila ľuďom, ale preto, aby vylepšila svoj status a aby sa, obrazne povedané, stala tými „vicišpánmi“, ktorí budú ľuďmi manipulovať, tak pre nich je slušná politika smrteľným ohrozením. Pretože tí, ktorí to budú chcieť robiť slušne, tak sa do ich „hry“ nezapoja, a tým pádom nie sú korumpovateľní. V momente, ak na niekoho niečo máte, ten človek sa stáva korumpovateľný, stal sa jedným z vás, stal sa hriešnikom, a tak ani nemá právo ukazovať na iných. Hoď kameňom iba ty, kto si bez viny! A tak veľa ľudí v politike začínalo ako slušní ľudia a skončili ako amorálni prázdni ľudia, ktorí z politiky nakoniec vždy vypadli so zničenou povesťou. Ale nezačínali ako obludy, oni sa nimi stali v politike. Snaha očierňovať nové politické elity je tu už od roku 1989.
Aktuálne, keď celý svet zápasí s pandémiou, sú ľudia rozdelení na tých, ktorí nariadenia vlády velebia a na tých, ktorí, naopak, nevedia nájsť pekné slovo. Čo si o tom ako sociológ myslíte?
Pochopiteľne, aj preto, že som sociológ, hovorím o celospoločenských dopadoch lockdownov a obmedzení ako ďaleko vážnejších, ako o dopadoch epidemických a ekonomických. Lebo, úprimne povedané, ekonomiku do dvoch-troch rokov dáme za štandardných okolností dokopy. Ale celospoločenské dopady môžu trvať veľmi dlho. Hnev, ktorý v spoločnosti rastie, sa môže pretaviť do prudkého zhoršenia medziľudských vzťahov na veľmi dlho. Po druhé, veľmi sa horší psychický stav, pribúdajú samovraždy, linka dôvery má štvornásobný nárast zúfalých telefonátov. A bude to len pribúdať, keď toto bude trvať do jari či leta budúceho roku. Zima sa ešte ani nezačala a už toho všetci máme tak akurát dosť. Zúfalí ľudia navyše môžu začať meniť svoj pohľad na svet. V budúcnosti môžu zvoliť vo voľbách niekoho, koho si dnes ani nevieme predstaviť. To, čo sme považovali za extrém, môže byť celkom pekný mainstream, na ktorý sme si zvykli, v porovnaní s tým, čo môže prísť. Ľudia si môžu zvyknúť na to, že vláda im môže vstupovať do ich života ťažkými topánkami a v budúcnosti si nevšimnú, keď im vstúpi v situácii, kedy to už nebude ani potrebné a nebude to ani žiadúce. Ak niečo neštandardné trvá príliš dlho, stane sa to časom štandardným.
Celkom neštandardne sa správa aj samotný premiér Matovič, ktorý s obľubou komunikuje napríklad na sociálnej sieti, navyše jazykom, na ktorý sme neboli pri politikoch zvyknutí. Je to tak v poriadku?
To, že Igor Matovič je premiérom Slovenska, považujem za výsledok zvláštnej zhody okolností a za niečo, s čím nikto nepočítal a predpokladám, že ani on sám nie. Pretože na pozíciu premiéra nebol pripravený ani sa nepripravoval a dodnes je to cítiť v mnohých ohľadoch. Z hľadiska vystupovania, obliekania, spôsobu komunikácie, znalosti jazykov, znalosti politického prostredia, zákonov, z hľadiska všeobecného vzdelania. Krátko – nikto sme nevedeli, že príde pandémia, ale vlastne toto nie je líder, akého by krajina potrebovala v situácii, kedy sa dostala doslova na hranu. Je pravdou, že premiér sa v niektorých témach veľmi rýchlo učí, je vidieť vývoj. Komunikačne je to ale politika emócií a náhlych zvratov, neočakávaných zmien, ktoré sa rovnako neočakávane menia len čo boli znovu zmenené. To, čoho sme svedkami, je festival nepredvídateľnosti, čo vnáša do spoločnosti veľký nepokoj. A spoločnosť je už nepokojná a vlastne chorá dosť. Niekedy to vyzerá tak, ako keď lekár nasadí nevhodné lieky a ešte má z toho zábavu.
Hádam ale má premiér okolo seba odborníkov, ktorí by mu nedovolili, poviem to vašimi slovami, nasadiť spoločnosti zlé lieky. Zvlášť v období pandémie.
Myslím si, že Slovensko so všetkými svojimi predpokladmi, by mohlo pandémiu zvládať lepšie, keby to niekto riadil láskyplne, dôsledne a na pozadí s expertmi, ktorých bude počúvať. Som s tými odborníkmi v kontakte, málo o tom hovoria v médiách, no sú z toho nešťastní. Radi by pomohli, mimochodom, zadarmo, ale s úsmevom hovorím, že premiér má veľkú spotrebu odborníkov - najprv Kalavská, potom Mistrík, neskôr Visolajský, na chvíľu Čekan, uvidíme, kto bude ďalší. Ľudia sa v tom, samozrejme, ani nemôžu vyznať, to by museli s týmito odborníkmi priamo komunikovať.
Na sociálnych sieťach ľudia vyjadrujú svoje súhlasné aj kritické názory na statusy, ktoré tam premiér uverejňuje. Myslíte si, že ich číta?
Určite ich číta, ale tak ako ho ja vnímam, tak premiér je zrejme presvedčený, že on má misiu a že tí, ktorí mu do toho hovoria, sú – citujem jeho samého - kuvici. A na kuvikov netreba dať, lebo tí odkláňajú človeka od misie. A tu niekde je zakopaný problém. Politik nemusí citlivo vnímať každý hlas. Mimochodom, mnohé z kritík smerovaných na premiéra sú hlúpe a absolútne sa s nimi nestotožňujem. Ale zdá sa, že on neprijíma žiadnu kritiku. Vníma sám seba ako človeka, ktorý je poverený preniesť národ cez rozbúrené vody. A to je v politike vždy nebezpečné, keď niekto chytí tento tik mesiášstva.
V týchto ťažkých časoch by ľudia prijali konečne aj pozitívne informácie. Dychtia po tom, že ich niekto upokojí a nielen straší štatistikou o chorých a mŕtvych na koronavírus. Dočkáme sa toho?
Schválne to obrátim. Korona odhalila nielen to, čo nefunguje, ale aj to pekné, čo sme častokrát nevnímali. V čase korony sa mi ozvali ľudia, s ktorými som nebol dlho v kontakte, lebo si našli čas. Začali sme citlivejšie vnímať, v čom žijeme. Slovensko je krajina s pomerne rýchlym internetom a to sa teraz ukázalo - všetci sme neustále zavesení na internete a ten nepadol. Priznám sa, že som si to začal všímať a snažím sa všetko obrátiť na to lepšie. Urobil som si poriadok vo fotkách, prečítal som knižky, na ktoré som nemal čas, urobil som si poriadok v počítači... Možno budem spomínať na niektoré momenty pandémie s veľkými sympatiami. :)
