Medzinárodný osvienčimský výbor (IAK), združujúci osoby preživšie deportáciu a internáciu v Auschwitzi, vo svojej reakcii označil Sondera za "veľvyslanca tolerancie", ktorý iných nabádal, aby sa postavili na obranu demokracie.
Zástupca prezidenta IAK Christoph Heubner dodal, že Sonder "bude veľmi chýbať ako svedok" vojnových čias, a to najmä v dnešnej dobe poznamenanej "silnejúcou populistickou nenávisťou a pravicovo-extrémistickými útokmi".
Sonder sa narodil v Chemnitzi v roku 1925. Do Auschwitzu ho deportovali v roku 1943 po tom, ako bol na nútených prácach v zbrojovke v Nemecku. Na sklonku druhej svetovej vojny prežil niekoľko tzv. pochodov smrti, keď nacisti hnali väzňov koncentračných táborov pred postupujúcou sovietskou armádou.
Do svojho rodiska sa Sonder vrátil v júni 1945. Niekoľko desaťročí sa venoval aj stretnutiam s deťmi a mládežou, na ktorých rozprával o zverstvách nacistov.
V roku 2016 bol svedkom v súdnom procese s bývalým dozorcom v koncentračnom tábore Auschwitz Reinholdom Hanningom. Sonder pred súdom vypovedal o svojom sústavnom strachu zo smrti, keď bol chorý, alebo o tom, ako vyraďovaní zoslabnutí väzni, ktorých potom čakala smrť v plynových komorách. Radnica mesta Chemnitz v roku 2017 udelila Sonderovi čestné občianstvo.
