V súkromí ju však nedávno pohltil smútok a dostala sa do stavu, keď sa jej všetko zdalo byť zbytočné a musela sa poriadne poľutovať. Okrem tohto priznania nám porozprávala aj o svojich domácich miláčikoch a o tom, prečo si každý deň číta snár.
Ako sa máte v tejto ťažkej dobe?
Ďakujem za opýtanie, ide to. Snažím sa využiť čas, ktorý mám, čo najzmysluplnejšie a pokiaľ sa dá, aj si to užiť. Zatiaľ nakrúcame nové časti Susedov, takže mám o psychohygienu postarané a v dni, keď som doma, lebo boli zrušené všetky divadelné predstavenia, sa učím texty na nové predstavenie Zub za zub. Popritom sa venujem domácim prácam a nezabúdam ani na seba a doprajem si dobrú knihu, film alebo prechádzky so psíkom v prírode.
Spomínate Susedov. Nová, už ôsma, séria štartuje v pondelok. Stále vás to baví?
Samozrejme, že ma to baví a nielen mňa, ale všetkých mojich kolegov. Možno práve preto majú Susedia taký úspech, lebo to diváci cez obrazovku cítia. Tú radosť a smiech, ktoré sú prítomné pri výrobe každého dielu Susedov.
Určite ste kvôli nakrúcaniu už zopár testov na Covid absolvovali. A čo celoplošné testovanie?
Samozrejme, aj to. Bolo to potrebné aj kvôli mojej práci, aj kvôli sebe a ľuďom, s ktorými prichádzam do kontaktu.
Ako celú situáciu okolo korony vnímate?
Je to dlho a človek nemá žiadnu istotu.Tak, ako ostatní, aj ja sa strachujem o svojich blízkych, o seba, o svoju prácu. Trápi ma, že nemôžem ísť za svojou rodinou, že sa s priateľmi pri stretnutí nemôžem objať, že cez rúško nevidím ich úsmev. No na druhej strane som o sebe zistila veci, na ktoré by inokedy nebol čas a atmosféra.
Čo ste o sebe zistili?
Uvedomila som si, že ma pohltil smútok. Veľmi mi chýbalo divadlo a diváci, tomu smútku som na istý čas totálne podľahla. Nič ma nenapĺňalo a nebavilo. Všetko mi pripadalo zbytočné a márne. A hoci viem, že sa netreba poddávať, chvíľu mi trvalo, kým som všetko precítila, rozanalyzovala, prebolela a, samozrejme, sa aj výdatne poľutovala. Nefungovalo žiadne pozitívne myslenie ani kváskovanie. Samu ma prekvapilo, ako ma ten smútok ochromil. Predtým som si myslela, že som optimista.
Poďme k pozitívnejším veciam. Vraj keď sa ráno zobudíte, dáte si kávičku a pozriete snár...
Pri káve premýšľam o tom, čo prinesie nový deň, na čo sa teším alebo čo všetko musím cez deň stihnúť. No a keď sa mi v noci sníva a ja si sen pamätám, tak si listujem v snári a hľadám, čo znamená alebo čo ma čaká. Niekedy sa mi stane, že predpovede zo snáru vychádzajú a ja som spokojná, že to funguje.
Veríte v svoje sny? Ktoré z nich vám robia vrásky na čele?
Na sny verím, veď to, čo zažívame, sa premieta do nášho podvedomia. Mnohé veci si ani nevšimneme a keď snívame zobrazujú sa, aby nás na niečo upozornili alebo vysvetlili. Niekedy tomu nerozumiete, no s odstupom času sa vám rozjasní a pochopíte, alebo vám to nedôjde vôbec. Baví ma listovať v snári a skladať si odpoveď na môj sen. Mojím najhrôzostrašnejším snom je, že stojím na javisku, neviem text a netuším, aká hra sa vlastne hrá.
