Nebol možný iný spôsob, ako dať najavo svoj postoj, len vrátenie vyznamenania?
- Uvažovala som, akou formou to spravím. Otvorený list bez odovzdania vážneho a cenného vysokého štátneho vyznamenania by asi nezavážil. To moje vyznamenanie nie je len ocenením mojej práce, je to len kúsok toho, čo mi patrí. Za tým je veľmi veľa iných ľudí. Je to vyznamenanie všetkým, ktorí so mnou pracovali, aj deťom a rodičom. Zmyslom mojej práce je pomáhať ľuďom, to je aj moje krédo. V súčasnosti pracujem už 25 rokov na Transplantačnej jednotke kostnej drene Kliniky detskej hematológie a onkológie nášho ústavu a vyše 10 rokov som jej primárkou. Chcem dať týmto gestom najavo, že chcem zostať morálna. Aby to vyznamenanie bolo mňa hodné, lebo si ho vážim. A práve preto ho odovzdávam.
Nie je vám to ľúto?
- Viete, život nie je o medailách a o vyznamenaniach, ale o poctivej práci. A ja budem pracovať ďalej. Cením si, že som vyznamenanie dostala, preto som ho aj prevzala. Myslím si totiž a aj to tak cítim, že tí, ktorí ma navrhovali, určite si všimli moju prácu. Opakujem, chcem, aby ľudia vedeli, že si vyznamenanie naďalej vážim, no chcem ho vrátiť, aby to niekým otriaslo.
