Plus k tomu treba prirátať dve druhé priečky v boji o víťazstvo v bodovacej súťaži na Tour de France a Giro d'Italia a tiež štvrté miesta v prestížnych talianskych klasikách Miláno - San Remo a Miláno - Turín. Či je to veľa alebo málo, odpovedal 30-ročný Slovák v rozhovore pre taliansky denník Gazzetta dello Sport.
"Keď často víťazíte, automaticky s tým stúpajú očakávania fanúšikov. Často je medzi víťazom a druhým v cieli len centimetrový rozdiel, ale ľudia si pamätajú len víťazov. Stále sa snažím vydať zo seba to najlepšie a nepočúvam, čo hovoria ľudia. Robím, čo môžem," uviedol Peter Sagan aj na špecializovanom webe Cyclingnews.
Pre svoju premiéru na Giro d'Italia v tejto sezóne obetoval účasť na najväčších belgických klasikách (francúzsky monument Paríž-Roubaix napokon pre zlú pandemickú situáciu zrušili) či majstrovstvách sveta v Imole. Ako teda hodnotí svoje účinkovanie na Corsa Rosa?
"Predtým mi chýbala víťazná etapa na Gire, teraz ju už mám. To ma robí šťastným. Páčilo sa mi, ako som dosiahol víťazstvo v 10. etape, ako som zaútočil, trpel a bojoval až do konca. A myslím si, že ľuďom sa to tiež páčilo. To je pre mňa dôležité. Nemôžem to porovnávať s titulom majstra sveta, ale táto víťazná etapa bude mať navždy výnimočné miesto v mojom srdci."
Sagan bol v tejto bizarnej športovej sezóne jedným z mála cyklistov, ktorí sa predstavili v tesnom slede na Tour de France aj Giro d'Italia. Počas jarného "lockdownu" mohol trénovať len v domácich podmienkach v monackom byte a telocvični, chýbali mu najazdené kilometre na bicykli. Trojnásobný majster sveta sa však na to nevyhovára.
"Nikto to nemal ľahké v čase, keď bolo všetko zatvorené a nedalo sa trénovať. Možno však tí z nás, ktorí nečelili úplnému uzavretiu a mohli trénovať vonku, mali výhodu. Ak musíš zostať doma a šesť týždňov jazdiť len na valcoch a pripravovať sa v telocvični, cítiš rozdiel. Neskôr sa to však zmenilo a mali sme čas pripraviť sa na posunutú sezónu. Tento rok som nakoniec absolvoval viac prípravných kempov ako v minulosti. Bola to krátka, ale o to intenzívnejšia súťažná sezóna," vysvetlil Sagan.
Porovnávanie súčasného Sagana s jeho často exkluzívnymi, ale aj početnými víťazstvami v minulosti je častá téma na odbornej aj fanúšikovskej úrovni. Je to už desať rokov, čo do svetovej cyklistiky vhupol dvoma víťaznými etapami na pretekoch Paríž-Nice. V tom istom roku pridal ešte tri víťazstvá, ale o rok neskôr ich už bolo pätnásť a v sezóne 2012 šestnásť vrátane prvých troch triumfov v etapách na Tour de France. Krivka jeho víťazstiev sa zastavila približne pred troma rokmi, keď sa stal v nórskom Bergene v roku 2017 po tretí raz majstrom sveta a v cieli dvíhal ruky nad hlavu celkovo 12-krát. Odvtedy to boli už len jednociferné čísla - osem, štyri a v sezóne 2020 jediné víťazstvo. Celkový sumár 114 triumfov na profiúrovni na ceste je však úctyhodný. Zo súčasných stále aktívnych profíkov vo svetovej cyklistike sú na tom lepšie už len "vyhasnutí" šprintéri André Greipel (160) a Mark Cavendish (151) a tiež španielsky univerzálny štyridsiatnik Alejandro Valverde (127).
"Všetko v živote sa mení. Nikto z nás nie je ten istý ako pred desiatimi rokmi. A rovnaké je to aj s nami cyklistami. Stále však chcem jazdiť, lebo stále rovnako milujem cyklistiku. Som šťastný z toho, čo som dosiahol a ako sa fanúšikovia tešia z mojich úspechov. Nie som si istý tvrdením, že každá sezóna je náročnejšia ako predchádzajúca. Ak v roku 2021 zvíťazím 20-krát, ľudia rýchlo skonštatujú, že som sa vrátil... To by nebolo správne. Ja som predsa stále tu, ešte som neskončil," doplnil Sagan pre Gazzettu.
