Na vlastnej koži sa o tom presvedčil Miroslav (64) z Nového Mesta nad Váhom, ktorý má rakovinu pankreasu. Keď totiž prišiel do Fakultnej nemocnice v Trenčíne, aby mu týždeň po chemoterapii prečistili katéter, pomoci sa nedočkal. Bezohľadný prístup zdravotníkov ho natoľko zdrvil, že sa rozplakal.
O zákernej chorobe sa Miroslav (64) dozvedel na konci augusta. Rozhodol sa bojovať a koncom septembra podstúpil prvú chemoterapiu v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Kto si tým prešiel, vie, že pacient je po nej slabý a ledva sa drží na nohách. Napriek tomu Miroslav po prepustení z onkológie v Bratislave musel ísť po týždni na prečistenie katétra, ktorý má voperovaný do tela. Najprv zamieril do nemocnice v Novom Meste nad Váhom, kde sa mu síce lekári snažili vyjsť v ústrety, ale požadovaný roztok na prečistenie nemali.
Odkázali ho teda na onkologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Ťažko chorý muž vtedy ešte netušil, s akou neochotou sa tam stretne. „Po príchode na onkológiu ma poslali na chirurgiu s tým, že to robia tam. Po tom, ako som si vystál rad, ma informovali, že mám ísť na ARO chirurgie,“ začína rozprávanie o nemocničnej tortúre Miroslav s tým, že nepochodil ani tam.
Poslednou šancou po niekoľkohodinovom chodení po oddeleniach trenčianskej nemocnice bolo pre neho klasické ARO. „Tam mi povedali, že mám si to riešiť v spádovej oblasti. Keď som im povedal, že tam nemajú roztok, vôbec ich to nezaujímalo, majú si ho vraj zabezpečiť. Priznám sa, vyhŕkli mi slzy z očí,“ sťažka hovorí Miroslav, ktorý nechápe, ako sa zdravotníci mohli takto zachovať k ťažko chorému pacientovi.
Reakcia nemocnice
Prístup trenčianskej nemocnice rozhorčil aj Miroslavovu manželku. „Chodil tam niekoľko hodín z oddelenia na oddelenie s oslabenou imunitou v čase, keď všade zúri COVID a je úplne vysilený,“ krúti hlavou Viera. Manželia napokon opäť skončili v novomestskej nemocnici, kde im poradili, aby na druhý deň navštívili súkromnú dialýzu, kde by im mohli pomôcť. S malou dušičkou Miroslav vyrozprával sestričke svoj príbeh a tá mu okamžite pomohla.
„Sama si niečím podobným prešla a patrí jej moja vďaka. Urobila to úplne nezištne,“ hovorí so slzami v očiach dôchodca s tým, že nad správaním kolegov krútili hlavou aj na oddelení v Bratislave, kde sa lieči. O stanovisko k bezohľadnému správaniu zdravotníkov požiadal Nový Čas aj nemocnicu v Trenčíne.
„Cieľom odoslania pacienta bolo zabezpečenie čo najlepšieho vyšetrenia, keďže onkologické sestry prítomné na úseku nemajú praktické skúsenosti s ošetrovaním centrálneho venózneho katétra. Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny onkologických pacientov ošetruje a neodmieta žiadnych pacientov, avšak do budúcnosti popracujeme na zlepšení manažovania pacienta medzi oddeleniami. Dcére pána Miroslava sme situáciu vysvetlili a zároveň sme sa jej ospravedlnili,“ vyjadrila sa hovorkyňa Martina Holecová.
