V "čoraz nepredvídateľnejšom svete" to bude v najlepšom záujme Ameriky, povedal počas videokonferencie s novinármi, na ktorej predstavil program nadchádzajúcich dvojdňových rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli.
Podľa Stoltenberga je dobré, že spojenci aj napriek rozdielnym názorom na otázky, ako sú vojenské rozpočty, obchod alebo klimatická zmena, vždy dokážu zostať jednotní čo sa týka cieľov spoločnej obrany.
Stoltenberg ocenil, že výdavky európskych členov NATO na obranu už šiesty rok po sebe rastú, pričom v roku 2020 by desať členských krajín malo dosiahnuť cieľ vyčleniť na to najmenej dve percentá HDP. Najviac míňajú na obranu naďalej Spojené štáty, a to 3,87% HDP. Ekonomicky silné krajiny ako Nemecko či Kanada pritom zostávajú pod dvojpercentnou hranicou (1,57 percenta, respektíve 1,45 percenta HDP) a práve ony čelia tlaku súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvyšovanie vojenských výdavkov.
NATO podľa Stoltenberga privítalo pokrok dosiahnutý v posledných dňoch v rámci nového kola rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou o predĺžení platnosti Zmluvy o opatreniach na ďalšie znižovanie a obmedzovanie strategických útočných zbraní, známej ako New START alebo START/SNV III. Stoltenberg uviedol, že možné predĺženie tejto dvojstrannej dohody "poskytuje viac času na riešenie mnohých ďalších otázok, na ktoré sa táto dohoda nevzťahuje". Jednou z nich sú jadrové ambície Číny, ktorá investuje do nových jadrových kapacít, modernizuje svoje jadrové sily a čoraz viac sa stáva aj jadrovou svetovou mocnosťou.
Stoltenberg na tlačovej konferencii poprel, že by Aliancia rokovala o možnej nestabilnej situácii vo Washingtone, ak by novembrové prezidentské voľby Donald Trump prehral a takýto výsledok by neprijal. Zdôraznil, že NATO sa nikdy nebude zaoberať vnútropolitickými procesmi svojich členských krajín a ani do nich nebude zasahovať. "Bez ohľadu na to, aký bude výsledok prezidentských volieb v USA, NATO bude aj naďalej základom našej bezpečnosti," konštatoval Stoltenberg.
