Alijev niekoľko hodín po tom, ako rakety zasiahli rezidenčnú oblasť tohto druhého najväčšieho azerbajdžanského mesta uviedol, že armádne zložky sa Arménsku "pomstia na bojisku".
K tejto najnovšej eskalácii konfliktu o sporné územie Náhorného Karabachu sa vyjadril aj turecký minister zahraničných vecí Mevlut Čavušoglu. Na sociálnej sieti Twitter označil útok za "vojnový zločin", dodávajúc, že Arménsko musí niesť za toto "zverstvo" zodpovednosť, informuje agentúra DPA.
"Podporujeme humanitárne prímerie, Arménsko mu však nedáva šancu... stále útočia na rezidenčné oblasti," povedal novinárom poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev. Predstavitelia Arménska sa k útoku bezprostredne nevyjadrili.
Arménsko a Azerbajdžan sa 10. októbra v Moskve dohodli podpísaním zmluvy o ukončení bojov a na humanitárnom prímerí. Toto prímerie však žiadna zo strán nedodržiava.
Tieto dve bývalé sovietske republiky na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30.000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra a odvtedy si vyžiadali stovky zranených a desiatky obetí, mnohé aj z radov civilistov.
