Jerevan toto tvrdenie odmietol a obvinil Azerbajdžan, že popravil dvoch arménskych vojnových zajatcov. Baku to označilo ako "provokáciu" a vyhlásilo, že Arménsko vyrába falošný dôkazný materiál na prilákanie pozornosti globálneho spoločenstva.
Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu 27. septembra. Počas takmer tri týždne trvajúcich bojov prišli o život stovky ľudí.
Napätú situáciu na Kaukaze sa snaží priaznivo vyriešiť viacero svetových mocností. Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň v nadväznosti na nerešpektovanie vyrokovaného prímeria telefonoval s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Počas rozhovoru zdôraznil potrebu rešpektovať prímerie, ktoré bolo narušené prakticky okamžite po sobotňajšom nadobudnutí účinnosti. Putin tiež vyslovil znepokojenie nad tým, že v Náhornom Karabachu bojujú na azerbajdžanskej strane militanti z Blízkeho východu.
Erdoganov hovorca Ibrahim Kalin uviedol, že Ankara bude uprednostňovať štvorstranné mierové rozhovory za účasti Ruska, Turecka, Arménska a Azerbajdžanu. "Minská skupina nie je schopná za ostatných 30 rokov pripraviť riešenie. Máme čakať ďalších 30 rokov? V takom prípade musíme myslieť na iný mechanizmus," uviedol Kalin.
Náhorný Karabach obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu.
Desaťročia trvajúci konflikt si vyžiadal už približne 30-tisíc obetí. Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.
