Zabúdame asi všetci – mladí aj starí. Kedy by sme však mali zbystriť pozornosť, že s našou pamäťou, alebo s pamäťou nášho blízkeho to nie je v poriadku?
Zbystriť pozornosť by človek mal, keď sa zabúdanie opakuje, ak si častejšie nespomíname na veci, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti. Nie v detstve, ale, povedzme, včera, predvčerom... Zbystriť pozornosť treba aj vtedy, keď mi niečo pripomenú moji blízki. Povedia napríklad: Mama, veď si sa ma to už pýtala, veď toto sme už robili... Sú to opakované otázky a opakované odpovede, ktoré „idú na nervy“ okoliu. Starší človek zabúda, často mu prischne nálepka, že to patrí k veku. Ak si však časom na veci spomenie, hoci neskôr, nemusí ísť o chorobné zabúdanie.
Pri starších ľuďoch môže byť mätúce, že si veľmi dobre pamätajú zážitky z ranej mladosti, no nespomenú si na to, čo sa stalo pred chvíľou.
Často za dobrú pamäť považujeme, keď niekto dokáže rozprávať úžasne o období spred 50 – 60 rokov. Samozrejme, spomínanie je prirodzené aj prospešné. Často počujeme: Keby som mal takú pamäť ako naša babička, ktorá si pamätá mená spolužiakov z prvej triedy, budem spokojný. To však práve môže byť signálom, že babička si namiesto nových udalostí viac pamätá minulé zážitky a tým „prezentuje“, akú má vynikajúcu pamäť. Dôležité však je všímať si, či je to tak aj so zážitkami zo včera alebo spred týždňa. Samotný človek si to neuvedomuje, preto je dôležité, aby tieto zmeny neunikli jeho blízkym. Ak sa človek opakovane pýta tie isté otázky, vtedy je dobré zvážiť návštevu odborníka. Zvyčajne sa to týka ľudí v seniorskom veku, ale poruchy pamäti môžu vzniknúť aj u osôb mladších.
Problémy s pamäťou si ľudia zrejme len ťažko priznávajú...
Niekedy sú problémy s pamäťou spojené s ťažkým životným obdobím. Môžu mať depresie, úzkosti, následkom tragickej udalosti v rodine... A k depresii často patrí aj problém s pamäťou. Keď je človek príliš zameraný na bolesť, keď nevie odpustiť, keď mu zomrie blízky človek a potrebuje sa so situáciu vyrovnať, tak sa nesústreďuje na okolie. Vtedy často opakuje stále rovnaké veci, robí tie isté chyby. Prirodzene to však odoznie, tak ako odoznie depresia, ktorá je odpoveďou na negatívne udalosti.
Môže človek sám otestovať, či je jeho zabúdanie v norme?
Sú na to jednoduché cvičenia. Napríklad, počas dvoch minút si skúste zapamätať týchto desať slov v poradí, v akom idú za sebou: bonbón - hlava - medveď - farma - prsteň - mačka - Jana - náhrdelník - deväť – pero.
Teraz tento zoznam zakryte. Mali by ste si zapamätať viac ako polovicu. Vymenujte slová za sebou tak, ako nasledujú, potom v opačnom poradí. Skúste si pomôcť malou barličkou a dať slová do súvisu s niečím, trebárs: Bonbón je u mňa jednotka. Dve hlavy sú lepšie ako jedna. Tri medvede, to je skvelý príbeh. Na farme sú štyri zvieratá. Päť prsteňov na päť prstov. Alebo si z menovaných slov vytvorte príbeh. Ďalším cvičením pamäti je počítanie po sedem od 100 smerom nadol, alebo po tri od 20. Odpočítavať nepárne číslo je zložitejšie ako párne. Je to skúška pamäti a zároveň tréning. Niečo ako mozgový džoging.
Čo odporúčate klientom vášho centra najčastejšie?
Seniorom odporúčam, aby si písali denník. Netreba opisovať podrobne každý deň, ale, povedzme, raz do týždňa si zapísať závažnejšie udalosti, ktoré sa za tých sedem dní udiali. Tým, že sa k nim s odstupom času vrátia, občerstvia si pamäť a navyše tam majú zaznačené dôležité fakty – kedy boli na vyšetrení u lekára, kedy majú zmenu nejakého lieku, kedy sa stretli s priateľmi alebo s rodinou... Zaujímavou technikou tréningu pamäti je štrukturovanie alebo kategorizácia nákupu. Pred odchodom z domu na nákup si poviem, čo potrebujem nakúpiť z potravín, napr. 1 čierny chlieb, 5 grahamových rožkov, 1 kg hladkej múky, 1 balíček zrnkovej kávy. Každú položku si v mysli predstavím, ako vyzerá. Pokračujem podobne s nákupom z drogérie, zo zeleniny, z mäsových výrobkov, atď. Keď sa naučím robiť si kategórie, tak si dokážem zapamätať 30 až 50 slov a nepotrebujem písať žiadny zoznam.
Pomôže tréning pamäti predísť demencii?
Nemôžeme povedať, že keď si budeme trénovať pamäť, tak demenciu nedostaneme, avšak môžeme oddialiť jej prejavy. Napr. intelektuáli, ľudia, ktorí pracovali mozgom, využívajú vo vyššom veku tzv. kognitívnu rezervu, teda svoje vedomosti, schopnosti. Aj oni ochorejú Alzheimerovou chorobou, ale oddialia jej prejavy. U toho, kto celý život pracoval mozgom, sa ochorenie prejaví neskôr. Aj rok či dva samostatnosti a kvalitného života v tomto prípade znamená veľa.
Čo môžu urobiť mladší ľudia pre to, aby predišli skorému zabúdaniu?
Naše centrum navštevujú aj mladší ľudia, ktorí sú pracovne aktívni, aby si mozog „cibrili“. Niektorí totiž pracujú manuálne, tak si to potom kompenzujú tréningom mozgu. Môžu si zakúpiť pracovné zošity na trénovanie pamäti. Pred pár rokmi sme organizovali aj skupinové tréningy zdravých ľudí v produktívnom veku, prevažne štyridsiatnikov. Naučili sme ich rôzne techniky zapamätávania, ako sa naučiť rýchlejšie čítať, ako si robiť rýchlejšie poznámky... Pre mladších ľudí je tréning pamäti efektívny napríklad vtedy, keď majú problém s organizovaním si pracovných povinností, s koncentrovaním sa, s nedostatkom pozornosti. A v práci je zvyčajne potrebné podať vyšší výkon, preto sú takéto techniky potrebné. Problémy s pamäťou sú zvyčajne v mladšom veku spôsobené stresom, preto je vhodné osvojiť si techniky na zvládanie stresu. Záujemcovia sa ich môžu naučiť v psychologickej ambulancii nášho centra.
