Je október a vy po desiatich mesiacoch opäť pracujete na svojej klinike. Čo to pre vás znamená?
Posledný rok nazývam rokom mojich katakliziem. Celé mesiace, keď som nepracoval, som sníval o tom, že by som sa raz mohol vrátiť do práce. Viete, robím 55 rokov na tom istom pracovisku a v tom istom odbore. Je to nádherná práca a milujem ju. Tak ako mnoho mojich kolegov, neberiem ju ako zamestnanie, ale ako poslanie. Preto som veľmi rád využil možnosť, že sa môžem vrátiť na svoje pôvodné pracovisko. Je to pre mňa obrovské povzbudenie do života. Keďže mám amputovanú nohu, nie je jednoduché urobiť tých 80 - 100 krokov, aby som došiel do pracovne.
Ako senior, navyše diabetik patríte do rizikovej skupiny. Nebojíte sa nákazy koronavírusom?
Skutočne som vo vyššom seniorskom veku a považujem to za obrovské nebezpečenstvo. Nie osobne pre mňa, ale pre celú spoločnosť, pre celú Európu, pre celý svet. Koronavírus je naozaj agresívne ochorenie a zbytočne ho niekto porovnáva s banálnou chrípkou. Koronavírus je omnoho agresívnejší, omnoho nebezpečnejší a prudkosť jeho šírenia je oveľa väčšia. Samozrejme, obávam sa rovnako ako všetci normálni ľudia, ktorí nespochybňujú určité opatrenia, akými sú nosenie rúšok, umývanie a dezinfikovanie rúk či dodržiavanie istej vzdialenosti. Isteže, pacienta nemôžem vyšetrovať z dvojmetrovej vzdialenosti, ale hovorím o bežných situáciách.
Čo vravíte na to, že mnoho ľudí sa proti opatreniam búri?
Veľmi odsudzujem ľudí, ktorí spochybňujú existenciu koronavírusu, ktorí spochybňujú nosenie rúšok, a veľmi tvrdo ich kritizujem. Opatrenia, ktoré sa zavádzajú, považujem za dobré. Vymýšľajú ich odborníci, ktorí rozumejú situácii, a kritizujú ich, žiaľbohu, laici.
