Tieto slová však v skutočnosti nepovedal. Jeho skutočné vyjadrenie v rozhovore s americkým psychológom Gustavom Gilbertom bolo o vojne a nie o médiách či o strachu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Facebooková stránka Cirkus-Politika zdieľala 27. septembra 2020 príspevok o Hermannovi Göringovi, v ktorom bolo uvedené: "Keď sa ho pýtali v Norimbergu na súde, ako mohol zblbnúť národ, tak povedal, že to bolo veľmi jednoduché: Stačí mať v rukách médiá a v ľuďoch vyvolať strach a môžeš si s nimi robiť, čo chceš a je jedno či v kapitalizme, demokracii, monarchii."
K textu bola pripojená fotografia z Norimberského procesu, na ktorom vidno obžalovaného Göringa pri výpovedi na súde medzi dvoma strážcami. Fotografia pochádza z archívu Harvard Law School Library a urobená bola v roku 1946. Norimberský proces s predstaviteľmi Tretej ríše sa uskutočnil v rokoch 1945-1946.
Pred súdom začal Göring vypovedať 13. marca 1946. Jeho výsluch trval do 22. marca. Agentúra AFP analyzovala prepisy z jeho výsluchov, ktoré sa napríklad v angličtine dajú vyhľadať na webovej stránke UMKC School of Law in Kansas City, ale predmetný citát nenašla. Citát, ktorý sa objavil na Facebooku, AFP nenašla ani v žiadnom z prepisov z Norimberského procesu.
V denníkoch Gustava Gilberta, amerického väzenského psychológa, ktorý mal prístup ku všetkým obvineným v Norimberskom procese, je pasáž, obsahujúca isté podobnosti a mohla byť inšpiráciou nepravdivého citátu z facebookového príspevku.
Gilbertova kniha Norimberský denník (Nuremberg Diary) bola publikovaná v roku 1947. Obsahuje rozhovory so všetkými obvinenými a zhrnutie celého súdneho procesu. Rozhovor s Göringom sa uskutočnil 18. apríla 1946.
Agentúra AFP uvádza citát z knihy: "Opäť sme sa dostali k téme vojny. Ja som povedal, že na rozdiel od neho si nemyslím, že by boli obyčajní ľudia príliš vďační za vodcov, ktorí im prinášajú vojnu a skazu. Göring pokrčil plecami a povedal: Samozrejme, že ľudia nechcú vojnu. Je prirodzené, že obyčajní ľudia nechcú vojnu ani v Rusku, ani v Anglicku, ani v Amerike a ani v Nemecku. To je pochopiteľné. Nakoniec sú to však lídri, ktorí určujú politiku, a je jednoduché získať na svoju stranu ľud, či už ide o demokraciu, fašistickú diktatúru, parlamentarizmus alebo komunistickú diktatúru."
"Je tu jeden rozdiel," upozornil som. "V demokracii majú ľudia slovo v tejto veci prostredníctvom volených zástupcov; v Spojených štátoch môže vojnu vyhlásiť iba Kongres."
"Och, je to v poriadku, ale - či už hlasujú alebo nie - ľudí je vždy možno presvedčiť podľa pokynov vodcov. To je ľahké. Stačí im len povedať, že na nich útočia, stačí obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a z toho, že oslabujú krajinu pred hrozbou. Funguje to rovnako v ktorejkoľvek krajine."
Citát z denníka odkazuje na vojnu, ktorú nikto nechce bez ohľadu na to, v ktorej krajine žije. Göring tvrdil, že lídri krajín ľahšie ovplyvňujú ľudí, keď upozorňujú na skutočného alebo fiktívneho vonkajšieho nepriateľa a tých, ktorí nesúhlasia, obvinia z nedostatku patriotizmu.
Jeho slová z facebookového statusu boli buď teda vymyslené, alebo nesprávne preložené či upravené tak, aby sa hodili do kontextu súčasnej pandémie koronavírusu.
