Pre TASR to uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Slováci podľa neho tvorili z celkového počtu turistov 80 percent a výrazne prekonali návštevnosť z Poľska. Keďže hrad Ľubovňa je pohraničným hradom, v minulosti ho takmer 40-percentnou návštevnosťou poctili predovšetkým Poliaci. Riaditeľ skonštatoval, že tento rok v prípade zahraničných turistov pocítili ich výrazný pokles.
Koronakríza istým spôsobom ovplyvnila chod na Ľubovnianskom hrade, kde vzniklo viac priestoru na práce, ktoré predtým nemohli vykonávať z dôvodu nepretržitej prevádzky hradu a skanzenu pod ním. "Spravujeme 42 objektov, a tak išlo predovšetkým o ich údržbu, revíziu zbierkových fondov, preniesli sme sa aj do on-line priestoru, kde najväčší úspech zaznamenala slávnostná omša na otvorenie letnej hradnej sezóny. Hoci v hradnej kaplnke a na hrade celom nás bolo šesť, na sociálnych sieťach ju sledovalo viac ako 4000 ľudí z celého sveta - Madrid, Amsterdam, Berlín či Budapešť," vyzdvihol Mikulík.
Počas koronakrízy tiež ukončili rozsiahlu rekonštrukciu Paláca Ľubomírských, vďaka horolezcom opravili ťažko prístupné miesta hradnej fortifikácie a vypĺňali vypadnuté murivo po zime. "Práce na hrade Ľubovňa pokračujú aj teraz, a to obnovou gotického paláca, kde v tomto roku vďaka dotácii Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom realizujeme konzerváciu a záchranu muriva v interiéri paláca. Do konca roka by sme ešte chceli realizovať opravu pilierov hlavnej hradnej veže," dodal riaditeľ.
Ako ďalej ozrejmil, vďaka nórskym fondom by chceli v budúcnosti zachrániť archeologickú lokalitu na hrade - vojenské kasárne, studňu a celý hradobný múr. Taktiež by chceli realizovať reštaurátorský výskum interiéru hradnej kaplnky sv. Michala Archanjela, ktorý podľa riaditeľa ukrýva ešte mnoho neobjaveného a neukázaného. Hrad Ľubovňa je otvorený celoročne ako jeden z mála hradov na Slovensku. Aktualizujú sa však jeho otváracie hodiny, ktoré je potrebné sledovať na stránke www.hradlubovna.sk
