Tentoraz prichádzajú s vybudovaním bezbariérovo-inkluzívnej fitness zóny, teda fitka pre všetkých bez rozdielu. Táto novinka umožní športovať aj ľuďom, ktorí si nemôžu finančne dovoliť cvičiť vo fitness centrách, ale aj tým, ktorí súčasné zariadenia nemohli navštevovať z dôvodu fyzických bariér, ako sú napríklad schody.
„Sama mám telesný hendikep a tak akosi prirodzene, a možno o to viac, vnímam potreby osôb so zdravotným znevýhodnením. A pre nás je najdôležitejšia rehabilitácia, cvičenie a posilňovanie. Na jednej strane som šťastná, že už máme prvé vonkajšie bezbariérové fitness, no na strane druhej je smutné, že v 21. storočí ide o prvé takéto športovisko na Slovensku. Akosi nie sme prioritou,“ povedala Marcela Václavková Konrádová, riaditeľka občianskeho združenia Prístav nádeje.
Fitness zónu zriadila s tým, že jednotlivé komponenty sú upravené špeciálne pre mládež na vozíku od 14 rokov, využiť ich však dokážu aj osoby staršie a bez zdravotného znevýhodnenia. „Celé fitness je prispôsobené vozičkárom. Je tam hrazda, pomocou ktorej si priaznivci športovania posilnia svaly v hrudnej, chrbtovej, brušnej oblasti a svaly ramien. Taktiež tam cvičenci nájdu kombinované kolesá, vďaka ktorým si posilnia svaly horných končatín a chrbta. Ďalším komponentom je posilňovací stroj na hrudník a šachový stôl so sedením, ku ktorému sa zmestia aj dve osoby sediace na invalidných vozíkoch,“ dodala Marcela Václavková Konrádová a doplnila, že v tomto projekte im bolo ústretové vedenia mesta Zvolen, ktoré im poskytlo priestor na fitness a budú ho aj prevádzkovať.
„Som veľmi šťastná, že sa na Slovensku otvorilo vonkajšie bezbariérové fitness. Konečne som si mohla zacvičiť a posilňovať horné končatiny. Niečo také by som privítala aj v mojom rodnom meste Banská Bystrica. Zo zvolenskej školy, kam chodím, sa budem tešiť, že si budeš môcť ísť zacvičiť a posilniť ruky. A to všetko pod holým nebom. Chcem sa poďakovať Marcelke za skvelú myšlienku a realizáciu“.
„Je to perfektná vec. Ja seba aj ostatných beriem, tak ako aj v projekte Sme si rovní, že sme si rovní, takže kiež by to bolo v každom meste a na každom sídlisku“, uviedol bronzový paralympionik, ktorý sa aktívne venoval atletike od svojho detstva. Plány mu preťal nešťastný skok do vody v roku 2001. Marián iba nedávno na Zlatej tretre v Ostrave vo svojej disciplíne v hode kužeľkou vybojoval opäť prestížnu trofej na tomto podujatí.
