Počet pozitívne testovaných na koronavírus totiž dosahuje niekoľko stoviek ľudí každý deň a stúpa dokonca aj podiel nakazených na počet testovaných, čo naznačuje, že situáciu nemáme úplne pod kontrolou. Premiér Igor Matovič (47) v pondelok večer oznámil v hrubých rysoch zavedenie viacerých prísnejších opatrení. Podrobnejšie detaily by mali byť známe dnes. Zároveň varoval, že ak tieto opatrenia nezaberú, prídu na rad ešte prísnejšie obmedzenia.
Zákaz hromadných podujatí
Ústredný krízový štáb zakázal všetky hromadné podujatia. Týka sa to športových, cirkevných, kultúrnych a spoločenských podujatí, ale napríklad aj firemných akcií. Výnimku majú zasadnutia orgánov verejnej moci a za určitých podmienok sobáše, pohreby či krsty. Obrady sa môžu pri dodržaní hygienických opatrení a rozostupov konať, ale následné hostiny či kary budú zakázané.
Výnimku majú aj tie podujatia, na ktorých všetci zúčastnení majú negatívny test nie starší ako 12 hodín. Za takýchto podmienok by sa napríklad mohli konať športové zápasy. „Rodinné oslavy nevieme zakázať, ale keďže je situácia naozaj vážna, odporúčame, aby sa neorganizovali,“ dodal hlavný hygienik Ján Mikas.
Núdzový stav
Vláda o jeho vyhlásení rozhodne v stredu. Kým na jar bol vyhlásený núdzový stav len pre zdravotníctvo a pre ostatné rezorty platila mimoriadna situácia, dnes je na programe vyhlásenie núdzového stavu pre všetky oblasti, uviedol premiér Igor Matovič. Na Slovensku je mimoriadna situácia vyhlásená už od jari. Oznamuje ju vláda, no neznamená obmedzovanie základných práv a slobôd ľudí.
Núdzový stav môže trvať maximálne 90 dní a vyhlasujú ho, ak bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb. „Obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo ohrozené územie, či obmedziť alebo úplne zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať na verejnosti možno len v čase núdzového stavu,“ prízvukuje advokát Róbert Bános.
Núdzový stav podľa neho môže vláda vyhlásiť len v prípade, ak došlo alebo bezprostredne hrozí ohrozenie života a zdravia osôb. „A to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území. Zákon nevylučuje, aby týmto bolo celé územie republiky,“ dodal Bános.
Otváracie hodiny
Reštaurácie, bary, hostince a iné prevádzky verejného stravovania môžu byť otvorené len od 6.00 do 22.00. Môžu byť otvorené len prevádzky, kde budú ľudia sedieť. Tie, kde stoja, musia byť zatvorené. V obchodoch sa zatiaľ neplánuje vyhlásenie sanitárneho dňa počas týždňa či vyhradenie určitých hodín len pre seniorov.
Hranice so susedmi
Očakávalo sa, že Maďarsko a Rakúsko sa dostanú na zoznam červených krajín a uzavrieme s nimi hranice. To sa však nestalo. Mikas uviedol, že máme porovnateľné problémy s koronavírusom obe krajiny, preto by bolo zbytočné meniť režim na hraniciach.
Povinné rúška
Rúška sa musia povinne nosiť v interiéri. Pri športových aktivitách v interiéri, napríklad v posilňovni, ústredný krízový štáb „dôrazne odporúča ich nosenie“. V exteriéri bude od 1. októbra povinné nosiť rúška, ak sú ľudia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, vzdialení od seba menej ako dva metre.
Školy
Pri rúškach v školách sa nič nemení. Naďalej sú povinné na stredných školách a na druhom stupni základných škôl. Na prvom stupni ZŠ sa rúška dôrazne odporúčajú. Školy sa zatiaľ zatvárať nebudú, na dištančné vzdelávanie prechádzajú vo väčšej miere len vysoké školy.
Prezidentka: Nosme rúška!
Prezidentka Zuzana Čaputová (47) v mimoriadnom príhovore vyzýva na nosenie rúšok. "Nesťažujme situáciu, v ktorej sa nachádzame a nosme rúška všade tam, kde je to potrebné. Nasadiť si rúško, pamätať na odstup a použiť dezinfekciu trvá sekundy. Sekundy, ktoré môžu pre tých najzraniteľnejších znamenať roky života, ktorý sa neskončí predčasne. Naše sekundy dnes teda znamenajú roky života pre iných." povedala v správach večer. Dodala tiež, že potrebujeme viac testovať, posilniť ľudské kapacity a organizačné štruktúry, ako aj zvýšiť nároky na výkon každej zložky tak, aby ľudia mali dôveru, že štát v boji proti COVID - 19 robí všetko potrebné.
Pri vážnych opatreniach by mali ísť do núdzového stavu
Eduard Bárány, ústavný právnik
- Ak sa má ísť do zásadných zásahov do práv ľudí, je podľa mňa vhodnejší núdzový stav. Sú tam silnejšie možnosti kontroly aj každého jedného opatrenia, rozhodujú o tom iné orgány. Nemyslím si, že by hlavný hygienik bol tou osobou, ktorá by mala v rámci výkonu svojej právomoci takýmto zásadným spôsobom zasahovať do práv ľudí.
Denné prírastky nakazených
- 20.9. - 79
- 21.9. - 175
- 22.9. - 338
- 23.9. - 360
- 24.9. - 419
- 25.9. - 552
- 26.9. - 478
- 27.9. - 265
Počet ľudí v nemocniciach s COVID - 19
- 20.9. - 90
- 21.9. - 92
- 22.9. - 115
- 23.9. - 115
- 24.9. - 119
- 25.9. - 157
- 26.9. - 169
- 27.9. - 168
Aké sú rozdiely
Mimoriadna situácia
Je to obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Vláda ju vyhlasuje, ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť okresného úradu či obce. „Mimoriadna situácia je inštitútom civilnej ochrany, je to takpovediac menej intenzívna obranná reakcia štátu na pandemickú situáciu, ktorá neznamená prelomenie ústavného rámca základných práv a slobôd,“ priblížil nedávno prodekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Ján Škrobák. V praxi to u nás môže znamenať zatvorené školy, zakázané kultúrne a športové podujatia, či príkaz zostať v dvojtýždňovej karanténe pre tých, ktorí sa vrátia z postihnutých krajín.
Núdzový stav (maximálne na 90 dní)
Môže ho vyhlásiť vláda a to len pod podmienkou, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb. Zákon jasne hovorí aj o tom, že to môže súvisieť so vznikom pandémie. Vláda k čiastočnému vyhláseniu už pristúpila na jar. „Mohlo by dôjsť napríklad k obmedzeniu slobody pohybu, napríklad zákazom nočného vychádzania, alebo k uloženiu pracovnej povinnosti. Mohlo by sa aj obmedziť fungovanie pošty a doručovanie poštových zásielok,“ uviedol Škrobák. Zákon zároveň ráta aj s tým, že možno evakuovať ľudí na určené miesto či zakázať vjazd motorových vozidiel. Štát môže spraviť aj to, že zakáže vstup na určité územie, ktoré je postihnuté a ohrozené. Na skúmanie nevyhnutnosti takýchto krokov je na Slovensku oprávnený Ústavný súd. V prípade nerešpektovania nariadení sú stanovené pokuty do výšky 1 650 €, ale aj dvojročný trest vo väzení za porušovanie povinností krízovej situácie.
Výnimočný stav (najdlhšie na 60 dní, ak vzniknú nové okolnosti, o 30 dní viac)
Na návrh vlády ho môže vyhlásiť prezidentka. Výnimočný stav reaguje na nejaké hromadné protiprávne útoky. Napríklad rozsiahle pouličné nepokoje, útoky na políciu, rabovanie obchodov a skladov a podobne. Na rozdiel od núdzového stavu nereaguje na nebezpečenstvo, ktoré nemá charakter útoku osôb alebo skupín osôb. Práve za týchto okolností by mohla byť odložená aj schôdza parlamentu, na ktorej by poslanci schvaľovali niektoré zákony. Právomoci by prešli na Parlamentnú radu, čo je menšia Národná rada.
