Tvorila súčasť jedálneho lístka
Jaroslav Slašťan, ochranár
- V minulosti sa v Európe mäso divých mačiek bežne konzumovalo, kvalitou a chuťou ho prirovnávali k zajačiemu. Z mačacích kožušín sa vyrábali rukavice a rukávniky na ruky. Mačací tuk sa v liečiteľstve podával proti bolestiam kĺbov a na dnu či lámku. Nasolené mačacie mäso vraj malo schopnosť vyťahovať z tela pichliače a tŕne, očné choroby vylieči prášok z kompletnej mačacej hlavy nafúkaný trikrát cez deň do očí. Ten „zaručene“ vracal zrak aj nevidomým.
Vypadané vlasy opäť narastú, keď sa hlava potrie mačacím trusom rozmiešaným v octe s rovnakým dielom horčice. Krv z chvosta kocúra sa užívala po troch kvapkách proti rôznym chorobám. Mozog mačky sa však považoval za jedovatý a jeho prípadnému konzumentovi hrozilo šialenstvo. Na výrobu domácich „liekoch“ však stále hojne používajú zvieratá v Ázii a iných častiach sveta.
Rozdiely medzi mačkou divou a domácou
- Má zavalitejšiu postavu, najmä vďaka dlhšej a hustejšej srsti.
- Je sfarbená do sivohneda až sivožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách.
- Na chrbte je výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté.
- Chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela, po celej dĺžke huňatý a pred koncom má 3, 4 pruhy.
