O tom, ako kormidelníčka USK Praha prežíva pandémiu koronavírusu, aj o tom, čo ju robí výnimočnou, porozprávala Novému Času na športovej konferencii Sport (R)evolution.
? Ako vnímate a prežívate pandémiu koronavírusu?
- Z hľadiska športu to bola jedna malá tragédia. Mali sme v klube našliapnuté na dobrý výsledok a skončilo sa to niekde v nedohľadne. V súkromí som bola zaradená do tej ohrozenej skupiny, tak som si musela dávať väčší pozor. Ja som, našťastie, ten typ, ktorý je opatrný, ale takéto veci si až tak nepripúšťa.
? Už viete, ako budete riešiť dochádzanie po tom, čo Slovensko označilo Česko za veľmi rizikovú krajinu?
- Skrátka nepôjdem domov. Musím sa nejako zariadiť a vymyslieť to.
? Českú súťaž súčasné obmedzenia a opatrenia neovplyvnili. Ako to však vyzerá s Európskou ligou?
- Tam je to veľmi ohrozené. Dodnes netušíme, ako a či vôbec budeme hrať. Viem len to, že ak sa bude hrať, tak to bude v týždňových bublinách.
? Predposledný augustový deň to bol presne rok, čo vás uviedli do Siene slávy FIBA. Ako ste to prežívali?
- Vynikajúco. Byť medzi takými velikánmi, ako bol Michael Jordan, je niečo fantastické. V tej chvíli som myslela na moju mamu, ktorá ma vždy podporovala úplne najviac.
? V čom podľa vás tkvie čaro dobrej trénerky?
- Vždy hovorím, že človek sa to nenaučí. Musí to mať v sebe. Mne rodičia venovali niečo, čo sa budem ešte nejaký ten čas snažiť pestovať. A ak sa bude dať, tak aj odovzdávať ďalej.
? Dosiahli ste množstvo triumfov. Je však predsa len ešte niečo, po čom túžite?
- Vždy chcem vyhrať. Ak sa pritom podarí aj niečo veľké, som len rada.
? Ktorý z vašich úspechov si aj po čase ceníte najviac?
- Je veľmi zložité vybrať len jeden. Človek si spomenie na tie všetky úžasné chvíle, ktoré poprežíval. Vypichnúť len jeden moment by bola asi hlúposť.
? Kde aj po tých rokoch stále hľadáte chuť do práce?
- Ja ju nepotrebujem, lebo ju mám v sebe. Mňa to nesmierne baví. Je to môj štýl života, a keď raz skončím, budem si musieť nájsť nejakú podobnú radosť aj na dôchodku.
? Je zrejmé, že neľutujete, že ste si pred rokmi vybrali trénerstvo...
- Ja som si ho nevybrala. To trénerské povolanie si vybralo mňa. Ja som mala byť právničkou a sedieť niekde v kancelárii. Osud sa rozhodol ísť iným smerom a trénovanie si ma vybralo akosi prirodzene samo.
? Neuvažovali ste, že by ste si na sklonku kariéry vyskúšali aj trénovanie mužov?
- To nie! Ponuky síce boli, ale všetky som odmietla. Nikdy som ich nebrala vážne, lebo som ani nemala také ambície. Mentalita mužov je úplne iná a aj ten šport je iný. Oni hrajú basketbal vo vzduchu, kým ženy viac po zemi.
5 víťazstiev v Európskej lige (2 s Ružomberkom, 2 so Spartakom Moskovská oblasť, 1 s Prahou)
23 titulov majstra v štyroch krajinách (10 slovenských, 3 československé, 2 ruské, 8 českých)
zlato s Ruskom ako asistentka trénera na ME v Taliansku 2007
striebro so Slovenskom ako asistentka trénera na ME v Maďarsku 1997
bronz s Ruskom ako asistentka trénera na LOH v Pekingu 2008
štvrťfinále MS 1998 v Nemecku a 4. miesto na ME 1999 v Poľsku ako hlavná trénerka Slovenska
Slovenská Trénerka storočia
Členka Siene slávy FIBA aj Siene slávy slovenského basketbalu.
