Najlepším opatrením podľa nej je, keď sa ľudia navzájom nestretávajú. "A preto budú naše kroky viesť najmä k obmedzeniu sociálnych kontaktov," uviedla pre portál vZdravotníctve.sk Zuzana Krištúfková z Katedry epidemiológie Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave a poradného konzília odborníkov. Ako doplnila, jedným z prvých opatrení je obmedzovanie hromadných podujatí, ako sú oslavy, svadby či firemné akcie. Do dodania vakcíny budú podľa nej protiepidemické opatrenia najúčinnejším prostriedkom na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.
Aj keď sa najmä v Bratislave sporadicky objavujú infikovaní bez známeho prameňa nákazy, zatiaľ podľa epidemiologičky nemožno hovoriť o komunitnom prenose. "Komunitné šírenie by nastalo vtedy, keby sme väčšinu kontaktov pozitívnych prípadov nevedeli dohľadať a zistiť, kde sa nakazili, celoslovensky to tak však ešte nie je," uviedla pre portál vZdravotníctve.sk Krištúfková.
Ako doplnila, veľmi prísne opatrenia sa v prvej vlne rýchlo prijímali najmä pre to, aby sa zdravotníctvo a zdravotnícke služby pripravili na očakávaný nápor pacientov. "Infektologické oddelenia boli v minulosti výrazne redukované. Museli sa pripraviť plány na reprofilizáciu iných oddelení na infekčné, kde by boli schopní liečiť pacientov s COVID-19. Nemali sme ani dostatok osobných ochranných pracovných prostriedkov, liekov a respirátorov. Chceli sme ochrániť ľudské životy, lebo sme videli, ako prvá vlna pandémie prebiehala v Taliansku a Španielsku," vysvetlila. Krištúfková dodala, že okrem času, ktorý sme vďaka opatreniam získali, sa ľudia naučili chrániť pred nákazou napríklad nosením rúšok. Myslí si však, že mnohí mladí ľudia opatreniam neprikladajú veľkú váhu a začali sa správať nezodpovedne.
