Prečo bola táto obec až na konci?
Stožiare vysokého napätia bolo treba postaviť v mimoriadne členitom teréne východného Slovenska. Len tak mohli pracovníci rezortu energetiky doviesť elektrický prúd aj do Zlatej Bane v okrese Prešov na úpätí Slanských vrchov, ktorej neskôr pripadla úloha byť poslednou elektrifikovanou obcou na Slovensku, ba v celom Československu.
Obce v prímestskej oblasti Prešova, také ako Šarišské Lúky, Ľubotice, Solivar a Šváby, pritom boli elektrifikované už za monarchie v roku 1916 zásluhou Prešovskej elektroosvetľovacej a prenosovej účtovnej spoločnosti. Potom však prišlo k zastaveniu rozširovania vinou nedostatku financií. Po vzniku ČSR ovládlo Slovensko päť regionálnych elektrizačných spoločností dotovaných štátom. Tá východoslovenská však bola podporovaná najmenej. V horských a podhorských podmienkach tohto kraja bolo finančne náročnejšie stavať elektrické stožiare či trafostanice. Štvrtý september sa stal pamätným dňom slovenskej energetiky. Bola nedeľa a do partizánskej obce Zlatá Baňa prišla vysoká stranícka a vládna delegácia. Rečnil minister energetiky Oldřich Černík.„V elektrifikácii obcí sme predbehli také vyspelé štáty ako USA, Anglicko aj Francúzsko,“ tvrdil minister.
Keď obvodný majster Štefan Diheneščík zatiahol na pokyn samého ministra páku v skrinke transformátora, v domoch Zlatobančanov sa zrazu rozsvietili žiarovky. Začmudené petrolejky bolo možné odložiť do komory. A obecný bubon na zverejňovanie správ takisto. Lebo mohol začať vysielať miestny rozhlas a podaktorí miestni už mohli začať sledovať aj televíziu!
Začalo to v Bratislave a Krompachoch
Elektrina sa na území Slovenska začala využívať koncom devätnásteho storočia. Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne S. Ludwiga v Bratislave a v roku 1889 začala v Krompachoch pracovať prvá vodná elektráreň s výkonom 22 kW. V roku 1942 vytvorili všeužitočné podniky účastinnú spoločnosť Slovenské elektrárne. Primárny rozvod územných elektrizačných sústav tvorili prevažne vedenia s napätím 22 kilovoltov a po vytvorení účastinnej spoločnosti sa postupne budoval 100-kilovoltový prenosový systém. Štát pristúpil k výstavbe hydrocentrál Ilava, Dubnica nad Váhom a Oravskej priehrady. V 50. rokoch bola vytvorená jednotná elektrizačná sústava. Základným prvkom tejto sústavy bola transformovňa 220/110 kV Bystričany. V roku 1958 sa začala výstavba prvého 400 kV vedenia. V roku 1960 sa dokončila plošná elektrifikácia obcí na území Slovenska.
Zaujímavosti o zavádzaní elektriny
- Prvé elektrické žiarovky na území dnešného Slovenska sa rozsvietili začiatkom februára 1884 v bratislavskom Ludwigovom mlyne.
- Mestskú parnú elektráreň v Poprade vybudovala firma Siemens-Schuckert už v roku 1902. Poprad mal vlastnú elektrinu len o niečo neskôr ako Bratislava a zásobovali z nej elektrickou energiou desať tatranských a trinásť podtatranských obcí. V roku 1908 tam uviedli do prevádzky tatranskú elektrickú železnicu Poprad – Starý Smokovec súčasne s pozemnou lanovkou.
- Ešte v roku 1945 bolo východné Slovensko na tom najhoršie zo všetkých regiónov ČSR. Iba na východe sa totiž vtedy našli celé okresy, kde nemali elektrinu zavedenú ani do jednej obce - napríklad Sobrance či Snina.
- Po zabrzdení elektrifikácie Slovenska počas vojny a tzv. Slovenského štátu komunisti po uchopení moci vo februári 1948 urýchlili elektrifikáciu Slovenska nebývalým tempom. V rokoch 1946 až 1960 sa iba na východnom Slovensku zelektrifikovalo 942 obcí.
- V roku 1960 sa Československo premenovalo na socialistickú republiku a energetici dostali za úlohu dokončiť elektrifikáciu. V skutočnosti poslednú domácnosť elektrifikovali na Slovensku až niekedy v roku 1965.
