Mali ste prísnu výchovu? Alebo inak povedané: boli ste dieťa, ktoré prísnu výchovu potrebovalo?
Filip: Bol som živé dieťa a moji rodičia museli mať skôr trpezlivosť a tá je podľa mňa pri výchove živého, neposedného, svojrázneho dieťaťa dôležitá. Priznám sa, že sám nie som niekedy trpezlivý na svoje deti, čo si potom, samozrejme, vyčítam. Musím povedať, že moji rodičia boli neuveriteľne trpezliví, čo znamená, že ma nebolo treba tĺcť, ale tou trpezlivosťou ma dokázali vychovať.
Mali ste niekedy chuť podobne ako váš seriálový Vlado odstrihnúť sa od vlastnej rodiny?
Filip: Vlado nemá až takú tendenciu sa odstrihávať od rodiny, Vlado je typ otca, manžela, ktorý tú rodinu miluje nadovšetko a v niektorých momentoch chytí nervy, keď ho všetci štvú, tak vie vybuchnúť, tresnúť dverami, vie ísť do krčmy na pivo, ale určite by nechcel svoju rodinu len tak zahodiť. Samozrejme, že sú aj v mojom živote chvíle, keď sa chcem pobrať preč, ale určite sa chcem vždy vrátiť.
Koľko ste toho mali z Oteckov napozerané pred tým, ako ste ich začali točiť?
Pavol: Viete čo, priznávam, že veľmi málo. Pozeral som to vždy vyložene len náhodou, lebo idú o takom čase, keď som už v divadle. Nebol som teda pravidelný divák. Zorientoval som sa však rýchlo, porozprával som sa s režisérmi, s kolegami, zopár častí som si ešte pozrel dodatočne. Nebol to problém.
Nejaký čas ste denné seriály netočili. Aké to bolo nabehnúť zase na takýto pravidelný rytmus?
Pavol: V pohode. Nedá sa povedať, že by som z brandže vypadol úplne.
