Zrodil sa Frankenstein
Z výbuchu Tambory sa však nezrodili iba hlad a utrpenie. Pochmúrne leto roku 1816 inšpirovalo aj mnoho umelcov. V júni 1816 sa na brehoch Ženevského jazera vo vile Diodati stretli lord Byron, jeho priateľ, doktor John W. Polidori, spisovateľ Percy B. Shelley a jeho budúca manželka, tiež spisovateľka, Mary Godwinová. Počasie bolo upršané a také mizerné, že na niekoľko dní bola celá spoločnosť doslova uväznená vnútri. Čas si krátili čítaním a následne aj písaním vlastných príbehov.
Atmosféra i vtedajší trend nahrávali príbehom v gotickom romantizujúcom duchu a celá generácia umelcov hľadala inšpiráciu u starogréckeho hrdinu Prométea. V priebehu niekoľkých dní z pera Byrona vzišla pochmúrna báseň Temnota a Mary Goodwinová vytvorila svoj nesmrteľný príbeh Frankenstein, čiže moderný Prométeus. Z doktora Polidoriho sa stal prvý autor píšuci o upíroch v príbehu Vampír, čím spustil dodnes nekončiacu fascináciu týmto stvorením a Percy B. Shelley o tri roky vydal svoje veľké dielo Odpútaný Prométeus. Zo skladateľov malo zrejme pochmúrne viedenské počasie vplyv na Franza Schuberta, ktorý rovnaký motív zhudobnil v kantáte Prometheus.
Nešlo však len o spisovateľov, ktorí boli ovplyvnení veľkými zmenami v rokoch po výbuchu Tambory. Slávny britský maliar J. M. W. Turner podľa odborníkov vytvoril niektoré zo svojich mimoriadnych obrazov práve na základe pozorovaní neobvyklo sfarbených západov slnka v rokoch po erupcii. Výbuch sopky mal dokonca zrejme vplyv aj na vynálezcov. Hovorí sa, že nemecký vynálezca Karl Drais vymyslel svoj prvý model „Laufmaschine“, neskôr známej ako velocipéd ako náhradu živého koňa. Tento predchodca bicykla ešte nemal pedále a bol celý z dreva. Draisovi sa na ňom podarilo prejsť v júni 1817 neuveriteľných 7 km.
O udalostiach roku 1815 i zvyšných rokoch tohto nešťastného desaťročia ostalo mnoho záznamov, aj keď do povedomia verejnosti sa omnoho viac dostal o čosi slabší výbuch sopky Krakatoa z roku 1883. Tešil sa totiž veľkému záujmu tlače. Vedci si však s prudkou zmenou počasia v roku 1816 a nedostatkom slnka nevedeli dlho rady. Až v 20. storočí porozumeli lepšie atmosferickým javom i vplyvu sopiek na globálne počasie. Konečne tak bolo možné ukázať prstom na toho správneho vinníka.
