Kone, ktoré sú celým jeho životom, sa podľa neho stali nepriateľom Tatier a na základe rôznych príkazov už do niektorých lokalít nesmú.
S koňmi pracoval celý život a aj dnes, keď má už 81 rokov, môžete Jozefa stretnúť ako kočiša na Štrbskom Plese. Láska k štvornohým tátošom mu učarovala už v mladosti, v lesoch TANAP-u prežil s nimi dlhých 40 rokov. „Boli časy, keď mocipáni rozhodli, že kone sú prežitok a technika ich úplne nahradí. Smial som sa tomu a roky mi dali za pravdu. Kone sa dostali tam, kde žiaden traktor nemal šancu,“ spomína Jozef s tým, že okrem dreva zvážali z lesa aj ulovenú zver.
„Najväčší zážitok som mal, keď som šiel po dva ulovené vlky, ktoré už začali ohrozovať nielen dobytok, ale aj ľudí. Mali viac ako jeden meter a vážili 55 kíl,“ hovorí s nostalgiou v hlase.
Vozil aj prezidenta
Hoci by mohol sedieť doma a užívať si už 20 rokov dôchodok, ku koňom ho to stále ťahá. „Viezol som aj prezidenta Svobodu na Popradské pleso, keď išiel na Rysy. Na Popradské som okrem ľudí vozil aj tovar, prádlo, uhlie, naftu, lyže a batohy pre deti, všetko čo bolo treba,“ skonštatoval smutne s tým, že dnes už na tieto miesta nemôže. „Vraj je to neekologické a nebezpečné pre ľudí. A ešte, že kone znečisťujú trusom cestu. To mi povedali. A tie smradľavé nákladiaky sú ekologické a bezpečné?“ pýta sa smutne.
Na Štrbskom Plese sa s ním môžete previezť po dvoch trasách, jedna je k mostíkom za 10 eur za koč a druhá okolo Jazierka lásky za 20 €. „Niekedy sme mohli prejsť aj taký 300-metrový kúsok okolo plesa, ani to už dnes nemôžeme. Vyzerá to, že koníky sú nepriateľmi Tatier,“ povedal smutne kočiš, ktorého rukami prešlo množstvo koníkov.
