Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR). Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian, povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála, velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest. Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja. Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
