Predchádzal tomu hrozivý pád v kúpeľni, ktorý to zrejme všetko naštartoval.
Stalo sa to už aj v minulosti, človek občas spadne. V ten osudný deň sme sa dohodli, že si spravíme na obed lečo, tak som išiel nakúpiť a uvaril som. Napoludnie ešte telefonovala s maminkou. O druhej povedala, že si ide ľahnúť, ja som si robil pracovné veci. Bol som zvyknutý, že si tri-štyri hodiny pospí, potom vstane a funguje. V ten deň však stále spala, tak som išiel za ňou na poschodie do spálne. Ležala na chrbte a spokojne spala. Budil som ju. Niečo zamrmlala, spýtal som sa, kedy vstane. Opäť niečo odpovedala, tak som išiel dolu. Okolo pol šiestej som počul ranu. Vyletel som po schodoch na poschodie a našiel som ju ležať v kúpeľni na dlažbe. Chytil som ju a pomohol som jej do postele. Nemalo zmysel jej čokoľvek vyčítať. Obrátila sa nabok a spala ďalej.
Nebolo vám podozrivé, že tak dlho spí, najmä po tom, čo spadla?
Vôbec, vravím, že to nebolo prvý raz. Tá situácia trvala dva roky a bola čím ďalej tým horšia. Preto sa mi to nezdalo čudné. Nezbadal som absolútne žiadne náznaky, že by mohla mať krvácanie! Išiel som dolu a sedel som v obývačke pri televízii. Okolo jednej v noci som sa išiel pozrieť do spálne, Andrejka normálne spala na boku, normálne dýchala. Vrátil som sa dolu, lebo som nedokázal spať. Bol som z toho všetkého nervózny. Okolo pol štvrtej ma premohla únava a išiel som do postele. Andrejka spala, ľahol som si vedľa nej s tým, že ráno bude hádam lepšie. Neviem si to vysvetliť, no pred pol piatou som sa zobudil. Chvíľu som pozeral do plafónu, hlavou mi šlo milión vecí. Potom som vstal. Bol som zvyknutý, že keď som odchádzal z postele, Andrejku som pohladil a dal jej pusu. Vždy, aj keď sme boli pohnevaní. Dal som jej pusu a zistil som, že nedýcha... (plač)
Musel to byť šok...
Okamžite som ju prevrátil na chrbát a začal som kričať: Andrejka, Andrejka! Hneď som volal záchranku a začal som ju oživovať. Záchranár, ktorý mi cez telefón hovoril, ako mám postupovať, bol veľmi profesionálny. Kázal mi dať ju z postele na zem, aby som mohol robiť správne resuscitáciu. Presne mi hovoril, čo mám robiť, počítal so mnou každé jedno stlačenie hrudníka. Bol som pred kolapsom, myslel som si, že hádam zomriem. Motala sa mi hlava, strácal som dych... Andrejka na prvú pomoc nereagovala. Po necelých dvadsiatich minútach prišla sanitka a ďalšiu polhodinu sa ju snažili oživovať. Stále som kričal, aby sa prebrala. Už sa neprebrala... (plač)
Život prináša tragédie, no žiť sa musí ďalej...
Vďaka rodine to zvládam. Prvé tri týždne boli úplne zlé. Vždy som si myslel, že som silný chlap, ale... Je to strašné, v živote by mi nenapadlo, že ma Andrejka predbehne, veď mám choré srdce! Ona mala pochovať mňa...
