Dvakrát uverila rozličným mužom a obaja ju týrali. Na spoločné dni v súčasnosti spomína len so slzami v očiach. To pekné, čo jej zo vzťahov zostalo, sú jej milované deti, ktoré jej dodávajú silu do života. Jakubko (9) a Matejko (3) mamu ľúbia nadovšetko na svete. Keď si zobrala prvého manžela, verila tomu, že ju čakajú nádherné časy s harmonickou rodinou. A do pôrodu to tak aj vyzeralo.
„Narodil sa nám Jakubko. Bola som šťastím bez seba. Po pôrode som však pribrala zopár kíl. Nastalo šikanovanie, nedorozumenia, krik a plač. Nezostalo mi nič iné, len zutekať,” spomína ťažko skúšaná východniarka. Žena dúfala, že na druhý pokus to dopadne lepšie a sladkým rečiam o krásnej budúcnosti uverila opäť. Tentoraz dokonca cudzincovi. Zamilovala sa do muža z Chorvátska a všetko sa začalo nanovo. Nevzali sa však, lebo zistila, čo je za kvietok.
„Ten začal holdovať alkoholu naplno onedlho po tom, ako som s ním otehotnela. Vtedy sa dokonca stalo, že som s ním odcestovala do Chorvátska k jeho rodičom. Odišiel za prácou. Mňa nechal v záhradnom domčeku bez jedla a vôbec sa nestaral, čo so mnou bude. Zobral mi dokonca aj peniaze na cestu späť. Nemala som žiadne jedlo, len nejaké zvyšky, a netušila som, čo mám robiť. Po mesiaci sa zmilovala jeho mama, dala mi sto eur. Takže som odcestovala späť na Slovensko,” opísala ťažké chvíle s otcom druhého dieťaťa.
Po návrate sa rozhodovala, čo ďalej. Musela sa uchýliť do krízového centra. Zároveň prebiehal súd s predchádzajúcim manželom, komu pripadne starostlivosť o Jakubka. „Súd ho zveril jemu, lebo ja som už bola tehotná v krízovom centre, kde som doposiaľ aj s Matejkom. Takže žije s ním a s jeho mamou. Vídam ho len raz či dva razy do mesiaca počas víkendov. Zároveň som dostala nariadené platiť alimenty 50 eur mesačne, ale nemala som z čoho. Dlh sa vyšplhal na tri tisícky, ktoré teraz musím splácať. Je to však ťažká úloha, lebo mám príjem len 295 eur a za bývanie platím 70 eur. Teraz však už posielam aspoň časť alimentov každý mesiac, aj keď si s Matejom odtŕhame od úst. I keď na druhej strane ja žiadne peniaze od otca Matejka nedostávam,” zverila sa Janka.
Od septembra pôjde Matejko do škôlky a ona si usilovne hľadá zamestnanie. „Roboty sa nebojím, ale musí byť taká, aby som mohla ráno odniesť synčeka do škôlky a poobede ísť pre neho. Keď sa zamestnám, splatím dlžobu, skúsim si nájsť bývanie a zabojujem o Jakubka,” uzavrela žena, ktorá si prešla peklom, ale svoje deti veľmi ľúbi, preto sníva o tom, že raz budú všetci pokope.
