Pre agentúru SITA to povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara v súvislosti s iniciatívou vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) otvoriť diskusiu o odluke cirkví od štátu. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku sa vyjadrila, že zatiaľ nevie, akú predstavu o odluke SaS má. Podľa politického analytika Jána Baránka návrh SaS nemá šancu na úspech, pretože odluke bráni Vatikánska zmluva a v koalícii nevidí vôľu riešiť tento problém, „lebo to problém nie je“.
Riešením odluky cirkví od štátu by bolo podľa SaS ich financovanie prostredníctvom dobrovoľných príspevkov občanov. „Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov. Ten umožňuje slobodu rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť. Na druhej strane to znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú,“ povedal poslanec SaS Miroslav Žiak. Podľa neho by sa však nerušila finančná podpora pre sakrálne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva.
Hovorca KBS Kramara povedal, že debata okolo modelov, vrátane asignačného, prebiehala na Slovensku tri desaťročia. Pripomenul, že minulý rok parlament prijal zákon zahŕňajúci model financovania, na ktorom sa štát so všetkými cirkvami dohodol, a tento model sa ešte len zavádza do praxe. Ako ďalej Kramara uviedol, reštitúcie dodnes neboli na sto percent dokončené a značná časť majetku sa cirkvám vrátila úplne zdevastovaná. „Zriekli sme sa však nároku túto otázku otvárať. Aj preto nevidíme dôvod nanovo otvárať otázku financovania,“ povedal hovorca KBS.
V súvislosti s koronakrízou Kramara podotkol, že predstavitelia cirkví svojím pôsobením prispeli k dodržiavaniu opatrení zavedených štátom. „Autoritu štátu sa snažili podporiť všade, kde bolo potrebné. To, že cirkvi nemohli verejne sláviť bohoslužby, znamenalo pre chrámy veľké finančné straty. Mnohé farnosti sa dostali do vážnych problémov, pretože energie, nájmy, hypotéky museli platiť, aj keď im úplne vypadli príjmy z milodarov. Napriek tomu sme štát nežiadali o žiadnu výpomoc,“ priblížil Kramara. Pokračoval, že sama cirkev si zabezpečovala aj ochranné pomôcky, aby mohla vykonávať aspoň núdzovú službu v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a medzi bezdomovcami, čo bolo spojené s ďalšími nákladmi. „Nechceli sme štát nijako zaťažovať. Pýtali sme sa, čo môžeme urobiť, aby sme pomohli,“ povedal. Podľa neho preto návrh na odluku cirkvi od štátu „nepokladáme v daných okolnostiach za primeraný“.
