Hoci prokurátor navrhoval päť rokov „natvrdo“, súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa voči verdiktu odvolal, obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania.
Jurika bol strohý, no vyjadril sa jasne. „Nechcem sa bližšie vyjadrovať k neprávoplatnému rozsudku. Nie som si ale vedomý, že by som spáchal nejaký zločin. Je nepochybné, ako povedal aj pán sudca, že som konal vo verejnom záujme. Snažil som sa rozvíjať dedinu. Ak pôjdete do Marianky, tak uvidíte, kde tie peniaze sú,“ povedal po vynesení rozsudku Jurika. Podľa neho nebola naplnená skutková podstata trestného činu, ktorú mu obžaloba kládla za vinu.
Ako samosudca zdôvodnil, práve to, že neobohacoval seba, bolo pre Radovana Jurika poľahčujúcou okolnosťou. Súd uveril výpovediam stavebníkov, ktorí na základe darovacích zmlúv prispeli na rozvoj obce od 500 do 1 700 eur. Celkovo pri žalovaných skutkoch išlo o sumu prevyšujúcu 10 000 eur v rokoch 2011 až 2015. Sudca pri zdôvodnení rozsudku tiež zdôraznil, že dar nie je darom, ak na strane darcov chýba vôľa, a navyše exstarosta sa skutkov dopustil ako verejný činiteľ.
„Vyše 100 ľudí finančný dar obci dalo a je ďalších 200, na ktorých som naliehal, aby ho poskytli, a neurobili tak. Vo všetkých prípadoch, či už dar dali alebo nie, sa v stavebnom konaní postupovalo štandardným spôsobom,“ zdôrazňoval počas procesu obžalovaný.
