Podľa správy o lesnom hospodárstve za rok 2019, ktorú zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR), sa na Slovensku vyťažilo celkovo 9,22 miliónov metrov kubických dreva.
Neplánovaná náhodná ťažba dreva po kalamite tvorila vyše 55 percent všetkých vyťažených stromov. Podľa WWF SR je pritom kalamitné drevo prospešné pre biologickú rozmanitosť (biodiverzitu, pozn. SITA) a malo by vo väčšej miere ostávať v lesoch. Podľa Milana Janáka z WWF Slovensko presiahla ťažba kalamitného dreva za posledných 10 rokov hranicu 50 percent zo všetkého vyťaženého dreva.
WWF Slovensko zároveň poukazuje na nedostatočné, až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. V správe sa uvádza, že v slovenských lesoch je mŕtve drevo v množstve „výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy“. Množstvo mŕtveho dreva v lesoch je určované podľa satelitných snímok. Na tých sa nachádza popadané kalamitné drevo, ktoré tak pôdohospodári zarátajú medzi mŕtve. Následne však lesníci toto drevo z lesa spracujú, takže v ňom neostáva. Slovensko tak medzi biodiverzite prospešné mŕtve drevo, ktoré by malo ostať v lesoch, zarátava aj tie popadané stromy, ktoré z neho v skutočnosti odstráni a drevo následne spracuje. Podľa oficiálnych údajov tak má Slovensko v lesoch viac mŕtveho dreva než iné krajiny Európy. Podľa WWF SR je však realita iná.
Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva. Chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v nábytkárstve. Aj podľa WWF SR sa v krajine musí využívať drevo efektívnejšie, a to aj na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z Európskej únie určené na zelenú obnovu ekonomiky.