Po kariére ste veľmi chceli naplno žiť a užívať si. To sa podarilo?
Áno.
Čo robíte, keď si užívate deň? Sedíte s knihou, alebo beháte po obchodoch?
(smiech) Asi ani jedno, ani druhé. Pre mňa užívať si znamená, že nemám nalinkovaný harmonogram. A mám rada aktívny oddych, či už na golfe alebo spolu s rodinou a priateľmi.
Už sme hovorili o vašom podcaste The Real DNA. Jednoducho povedané, čo si od toho sľubujete, kam by vás to mohlo posunúť? Či je to len hobby?
Pre mňa je to niečo, o čom som vždy snívala. Ako som už hovorila, mám pocit, že tá moja tenisová kariéra bola len prípravou na niečo ďalšie. Na kamery či mikrofóny som zvyknutá odmalička, milujem komunikovať, teším sa, že mám krásne kontakty. Prišlo to veľmi prirodzene. Pracovala som pre televízne stanice, niekedy ma šéf poprosil, aby som toho a toho tenistu zavolala do štúdia, a uvedomila som si, že by bolo fajn mať aj niečo vlastné a ukázať ľuďom tých mojich hostí, akí naozaj sú. Všetko sú to ľudia, ktorých si nesmierne vážim a obdivujem.
Športovci sú však niekedy veľmi nevďační respondenti, keďže mnohí buď nechcú, alebo ani nevedia košato rozprávať. Snažíte sa takýmto prípadom vyhýbať?
Absolútne nie. Ja to riešim na základe svojich pocitov, vyberám si ľudí, s ktorými je mne osobne fajn, alebo od ktorých som sa kedysi učila. Každý má inú formu vyjadrovania, to však nehodnotím.
Idú vám ústa po tých rokoch čoraz lepšie? Cítite ako moderátorka či komentátorka pod nohami pevnejšiu pôdu?
Mne to bolo hneď od začiatku úplne prirodzené. Nabehla som na túto novú kariéru veľmi plynule, i keď je to úplne iná robota. Skôr to bolo o tom, zvyknúť si ešte viac na kamery, dať preč ego, aby to bolo iba o hosťovi.
Na tenisových turnajoch teraz ostávate ako posledná zástupkyňa Slovenska, nech sa deje, čo sa deje, čo je nepochybne v porovnaní s minulosťou príjemná zmena. Je to však zrejme riadne únavné.
Áno. Nikto mi neverí, keď poviem, že táto robota je ťažšia, ako keď som hrávala. Práve pre nenormálne dlhé dni, ktoré niekedy trvajú 14-15 hodín. Počas US Open som bola tri týždne v New Yorku a ani raz som nemala energiu niekde vybehnúť čo i len na večeru. Zo začiatku to bola veľká výzva, akceptovať to. Ako hráčka som predsa len mávala deň voľna, keď som si po tréningu poobede mohla užiť mesto, v ktorom som sa nachádzala. Teraz to neprichádza do úvahy. Po grandslame som taká unavená, ako som nikdy nebola. Ale zase si užívam to, že keď prídem na turnaj, normálne sa vybalím a viem, že tam ostanem do konca. (smiech)
Čo vám hovorí vaše telo tri roky po vystúpení z tenisového kolotoča?
Má sa veľmi dobre a je mi vďačné, že už nemusí podstupovať tú všetku drinu. No, samozrejme, pohyb si pýta, tým, že celý život som na to bola naučená. Keď dva-tri dni nie som aktívna, telo sa hlási. A ja sa ho snažím počúvať. No extrémne záťaže nevyhľadávam, vážim si, že som na tom zdravotne tak, ako som.
Športy, ktoré sa rozbehli, prebiehajú momentálne čiastočne alebo úplne bez divákov. To by vám vyhovovalo?
Určite nie. O tom to je, že vyhrávate veľké zápasy, zahráte úžasné údery a priamo na štadióne sa na vás díva dvadsaťtisíc ľudí. To ma vždy vedelo nabiť. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako bude tenis v týchto podmienkach vyzerať.
Čo myslíte, aký bude tenis po korone?
Podľa mňa sa to veľmi vyrovná, nebudú extra favoriti. Každý akoby začínal odznova, môžu vystreliť motyky, môžu byť veľké prekvapenia. Napríklad, keď išiel US Open, bolo za nami trištvrte sezóny a bolo jasné, kto je aký dobrý. Nesmierne ťažké to musí byť najmä pre Novaka Djokoviča, ktorý mal predtým fantastickú formu a asi by bol tento rok neporaziteľný. Teraz to bude musieť mentálne zvládnuť.
V minulosti ste aj podnikali, mali ste vlastnú značku tyčiniek. Máte stále nejaké podnikateľské plány, či teraz sa živíte hlavne slovom?
Ako ste povedali, teraz sa venujem moderovaniu či komentovaniu a všetko ostatné išlo bokom. Som veľmi rada, ako som sa v tomto svete uchytila a na nič ostatné nie je ani náhodou čas.
Kariéra profesionálneho športovca veľmi nepraje vzťahom či súkromiu vo všeobecnosti. Čo teraz? Lepšie?
Áno, žijem si v tomto smere oveľa lepšie ako v časoch, keď som bola stopercentne mentálne zameraná len na tenis.
A máte po svojom boku niekoho úplne najbližšieho?
Tak toto si nechám pre seba. (smiech)
