Koronavírus sa stal prioritou väčšiny vedeckých štúdií už od jeho počiatočného výskytu. Vedci skúmajú jeho pôvod, priebeh, následky a popritom sa snažia vytvoriť efektívnu vakcínu. Posledné týždne sa rieši najmä imunitná reakcia, kedže sa podľa worldmetersinfo nakazilo už viac než 20 000 000 ľudí a každého zaujíma, či sa im toto vírusové ochorenie môže vrátiť. Imunitný systém nám pomáha prekonať rôzne ochorenia a taktiež si dokáže vytvoriť určitú pamäťovú stopu vdaka pamäťovým T-lymfocytom, ktoré sú schopné zareagovať na návrat patogénov.
Koronavírus sa u ľudí prejavuje rôzne. Podľa NY Times až 30 percent ľudí nemá žiadne symptómy a tí ktorí ich majú, ich zažívajú v rôznej miere a v nepredvídateľných formách. Zo začiatku sme vírus chápali iba ako kombináciu vysokých teplôt, kašľa a problémov s dýchaním. Teraz už vieme, že ľudia môžu pociťovať iba bolesti hlavy, hrdla, stratu chuti alebo čuchu. Podľa CNN sa imunita začne znižovať už 20-30 dní po prejavení prvých symptómov a po pár mesiacoch môže zmiznúť úplne. Preto existuje aj riziko, že človek sa v budúcnosti môže nakaziť znovu. Vedci už teraz vedia, že telo využíva až dve formy imunity, protilátky a T-lymfocyty, ale ich funkcia je zatiaľ v mnohých oblastiach stále predmetom skúmania.
New York Times informuje o tom, že najnovšie zistenia naznačujú, že určitú imunitu voči COVID-19 vieme získať aj z iných patogénov. Bežné nachladnútia z minulosti môžu v našom tele zanechať konkrétne pamäťové T-lymfocyty, ktoré vedia zmierniť priebeh koronavírusu. Patogény, ktoré spôsobujú nachladnutie, môžu telu pripomínať COVID-19 a pokiaľ si ich telo pamätá, dokáže zareagovať a bojovať s vírusom lepšie. Podľa vedcov táto teória môže vysvetľovať práve nepredvídateľnosť závažnosti ochorenia a aj to, že veľa ľudí nemá vôbec žiadne symptómy. Pokiaľ ide o imunitu získanú po koronavíruse, vedci majú stále viac otázok ako odpovedí, ale väčšina zdôrazňuje, že opätovná nákaza so závažným priebehom je nepravdepodobná, informuje bbc.
